V pohľadoch
do pivoniek,
ktoré raz odkvitnú,
po schodoch
času,
vyštveraná na škridlu
od neho zmorenú
a po pretečení toľkých riek
putujúcich do mora,
nachádzala som čosi.
To, čo nezmestí sa do sveta
a nič na ňom neuhasí
smelý smäd po otázke.
Kam podelo sa dieťa,
čo teraz starcom je?
Kam odlietajú letá,
keď prichádza september?
Kam zdrhá pocit, že sme tu,
keď je také rýchle nebyť?
V nepýtaní sa na smer,
čosi unesiem.
Čosi obetujem v domnení,
že sa toho veľa nezmení.
Ale opak sa za pravdu
vydáva
a táto svadba
a ich chorá stavba,
je zodpovedná za príčinu
toho počiatočného pohľadu,
do krásy, ktorá musí odísť
o čosi skôr ako obyčajný list.
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
