Napil
sa tepla
môjho tela,
keď sa stretla
prevtelená
vrstva prachu
a pochmúrneho prahu
v stave
malebných zajtrajších večerov.
Ich pachu.
V smäde
utopil žiaľ
nad osudom
a zmyslom
práv,
ustavičných
príčin cudzích
mien a ich chutí.
Odolám
na jazyku zriekania
sa polovičného úväzku.
Zväzku úpadku
za svitania
sa vytratená
silueta vtierala
slnku.
Nech zohreje
mokro z vody
a odchod skorý
bez šance
na lúčenie
na báze alkoholu.
A pravdu holú,
vyzlečenú
nechanú
na treťom gombíku
perín,
by sme nechali opretú
ako mňa
o stenu
kým zvony
odbili šesť.
Nech múry nárekov
a sľuby návratov
ju zašlapú,
kým zlým
sme sa stali.
Ju zdrapia
nech je zdravá
a rozumná
ako my dvaja
sme nikdy neboli.
Nech pravda
je naďalej
pochabá
ako my dvaja
sme ju vždy robili.
(16:51)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
