Ako tečie more
ako mraky plávajú,
lebo staré lode
mlado sa potápajú.
Potrebujem kyslík,
ale nemám pľúca.
Nestihla som rýchlik,
príbeh sa mi rúca.
Žijem ako spievam,
nikdy neumieram.
Chytám tretí dych,
je to nedokonavý vid.
Ako more som modrá,
sú to len slová.
Hovoríme ticho a nahlas,
máme myšlienky
rovnaké navlas.
Neviete, čo máme v hlave,
čo v mojom mori pláve.
Nerieš, čo sa stane,
bláznom, čo sa zmenia.
Nerieš slová
a činy toho tiež
veľa nepovedia.
(19:29)
[Z mojej knihy Akože modré more, 2022]
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
