Hľadala som
dokonalosť
v tieňoch ľudských podôb,
v ich nosoch,
v spôsoboch
ich ozdôb
nosenými
nimi.
V štrbinách mušlí,
v tom ako prší.
Hľadala som
v zlatom reze
príčiny dokonalosti
ukázané.
A to ako sme
znásilnili estetiku
do samozrejmosti
a okázalé
znetvorili.
Bez prízraku dôkaznosti
dokonalé
premárnili.
Bola som zaneprázdnená
vyprázdňovaním
perfekcionistických
vášní.
Až kým mrežám
sa lajdáctva
nedostali
do ich krásy.
Hľadala som
jasne danú
cnosť,
na ktorej riešenie
je zbytočné.
Konečnosť
nesúmernosti,
zasvätenie
do kúta,
kde paňou
je malátnosť
márnomyselnosti.
Kde platňou
obohratou
je pocit dokonalosti.
Lebo dokonalosť
je dokonanosť.
A my ešte konáme
zatiaľ, čo
na oko a jeho znalosť
kladieme nároky otázne.
Tak sa podrazme
za to,
že trváme.
Za prednosti
nevyklíčené
a uhly zničené
nedostatkom pozornosti.
Že mrháme
potenciálom,
ceremoniálom
výkvetu aktuálnosti.
Že sme nedokonalí,
lebo sme nedokonali.
(21:45)
BẠN ĐANG ĐỌC
Presne pre ne sme
Thơ CaPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
