Risk of life

3.kapitola- Tak teda zajtra?

„Ach... Ahoj Denis," usmejem sa a postavím sa, aby som ho objala. „Kde je Nina?"
„Šla nám objednať," odpovie Denis, no jeho pohľad smeruje k Dariusovi. Ten si Denisa premeria pohľadom a postaví sa.
„Darius Jeopardy," podá mu ruku.
„Denis Paladin. Teší ma," povie Denis, no stále sa na Dariusa pozerá podozrievavo. A Darius mu neostáva nič dlžný.
„Denis, zlatko..." prirúti sa k nám ako veľká voda Nina, no keď zbadá Dariusa, zarazí sa.
„Ahoj..." pozdraví ho a venuje mi udivený pohľad.
„Zdravím. Darius Jeopardy. A vy ste?"
„Nina Stalwart. Teší ma.
Denis, ten kokteil nemajú, dáš si teda niečo iné alebo?" presmeruje Nina pozornosť na jej lásku a ja šibnem pohľadom k Dariusovi. Darius zachytí môj pohľad a žmurkne. Cítim, ako sa mi kútiky nadvihnú a začervenám sa. Denis odíde s Ninou, aby si objednal a ja sa posadím späť na gauč.
„To bola tá kamarátka, s ktorou si sa stavila?"
„Áno. A jej priateľ."
„Hm... Myslíš, že ona mi o vašej stávke povie?"
„Nie! Nech ťa ani nenapadne sa jej na to pýtať!" upozorním ho.
„Okej... Ale ja to naozaj chcem vedieť. A inak... Neodpovedala si mi na otázku."
„Akú?"
„Čo mám urobiť, aby si mi to povedala?"
„Nič. Skrátka sa to nedozvieš." Darius sa ku mne nakloní, až medzi nami ostane len niekoľko centimetrová hranica. Pozrie sa mi priamo do očí a šepne: „Prosím!" Chvíľu ostanem omámená jeho blízkosťou, ale podarí sa mi pokrútiť hlavou. Darius sa opäť stiahne a venuje mi nešťastný pohľad.
„Ako to mám z teba dostať?" pokrúti hlavou. Ja sa len usmejem a priložím si k ústam pohár. Trochu ochutnám a vystrúham grimasu.
„Čo to je?" nakrčím nos.
„Neviem. Môžem ochutnať?" Postrčím k nemu pohár. Darius drink najprv ovonia a potom sa napije.
„Nie je to také zlé. Buď ti vadí vodka alebo ananás. Nič iné tam nie je."
„Tak to bude ten ananás. Neznášam ananás," vystrúham znechutenú grimasu a Darius sa zasmeje.
„Tak to sa barmanka netrafila. Na, zapi to," podá mi svoj pohár a ja ho s vďakou prijmem. Tentokrát sa napijem plným dúškom. Predsa len, nechcem mať zvyšok večera v ústach chuť ananásu.
„Ehm... Asi budeš potrebovať nový drink," poznamenám pri pohľade na prázdny pohár.
„Myslíš?" zaškerí sa Darius a vstane. Podá mi ruku. „Dáš si so mnou, však?"
„Áno. Ale počkám ťa tu." Darius prikývne a odíde.
„Aria Enigmatic! Čo to má byť?!" vrhne sa ku mne Nina na gauč a schmatne ma za ruku. Denis ju trochu pokojnejšie nasleduje, ale vidno na ňom, že je rovnako zvedavý.
„Upokoj sa Nina. O nič nejde."
„O nič nejde? Aria, toto je prvý chlap v tomto roku, s ktorým sa rozprávaš! Teda ak nepočítam školské projekty, bifľoš Ivan sa totiž neráta... Takže?"
„Nina, videla si ho vôbec? Z tohto nič nebude, on je príliš..."
„Príliš čo?"
„Dokonalý. Nemám u neho šancu," šepnem a pri tom priznaní ma pichne pri srdci. Je to totiž pravda. Prečo by chcel mať niekto ako Darius niečo spoločné s niekým, ako som ja? So ženou, ktorá nevyjde z domu kým nemusí, ktorá sa radšej zahrabe doma s knihou, ako by mala ísť na párty... Ktorá si radšej oblečie vyťahané tepláky ako luxusné šaty. A ktorá nielenže nepoužíva make-up, ona si ho ani nevie naniesť.
Nie, k mužovi ako Darius sa hodí niekto úplne iný. Ja to určite nie som.
„Fajn Aria. Teraz ma počúvaj. On sa s tebou rozpráva. Nijako si ho do toho nenútila, je s tebou, pretože to chce. Zdá sa, že sa mu páčiš, tak sa to neopováž pokaziť. Vieš prečo sme tu prišli. Chcela si nájsť normálneho chlapa. A Darius do tej kategórie zapadá, dokonca je lepší. Takže ak to pokazíš, neželaj si ma," pohrozí mi Nina.
„Denis, však je to zlý nápad?" obrátim sa so zúfalstvom na Denisa. Ten zaváha.
„Vieš, zatiaľ sa zdá, že má Nina pravdu. Mala by si to s ním skúsiť. Ale Aria... Daj si pozor. Zatiaľ ho nepoznáš. Skrátka buď opatrná. A nemala by si už piť. Nemáš veľmi overené tvoje hranice znášania alkoholu, tak aby si to neprehnala." Vzdychnem, ale prikývnem.
„Super! My vás necháme osamote, dobre? Uvidíme sa zajtra. Bav sa!" objíme ma na rozlúčku Nina a odtiahne Denisa preč. Akurát včas, pretože sa Darius práve vracia aj s dvoma pohármi.
„Kam zmizla tvoja kamarátka s priateľom?" opýta sa ma a podá mi drink. Pokrčím plecami a pohodlnejšie sa usadím.
„Asi vymetať ďalšie kluby."
„To ťa tu nechali osamote?"
„Nina je očividne toho názoru, že som v dobrých rukách," pokrútim hlavou.
„A Denis? Ten sa mi zdal dosť...ochranársky. Veľmi som sa mu nepáčil."
„Denis ma mňa len dáva pozor. Vie, že nie som na takéto akcie zvyknutá, tak sa bojí, aby som neurobila nejakú hlúposť."
„Už predsa nie si malé dieťa. Dokážeš sa o seba postarať."
„To áno, ale aj dospelí ľudia robia hlúposti," nadhodím a Darius prikývne. Nastane medzi nami trápne ticho. Nechápem to, doteraz sme problém s konverzáciou nemali. No, nič zrejme nemôže byť dokonalé.
„Aria?"
„Hm?"
„Povieš mi to?"
„To o tej stávke?"
„Presne."
„Ty s tým nedáš pokoj, čo?" uškrniem sa.
„Ako hovorím, nahlodala si moju zvedavosť."
„Ako chceš..." prevrátim očami. „Nina hovorila, že je do mňa zamilovaný jeden spolužiak. Stavila sa so mnou, že sa do mesiaca o niečo pokúsi. Myslela som si, že je to hlúposť."
„A nebola... Čo bol tvoj trest za prehru?"
„Ešte ho plním," priznám. „Mala som vystrčiť nos z domu a ísť na párty. A pokúsiť sa s niekým zoznámiť," dodám.
„Takže...ja som tvoj trest?" Zdalo sa mi to alebo sa mu mihlo na tvári sklamanie?
„Nie tak úplne. Ty si prišiel ku mne, čím si ma vlastne zachránil. Nedokážem si predstaviť, že by som s niekým mala flirtovať," zasmejem sa.
„Tak to som rád poslúžil. Ale... Tvoja kamarátka je preč a ty tu ďalej sedíš so mnou. Prečo?"
„Prečo nie? Dobre sa mi s tebou rozpráva, takže kým ma od seba nevyženieš sám..."
„Prečo by som to robil? Si krásna, múdra, dobre sa s tebou rozpráva..."
„Krásna?"
„A nie si? Videla si sa niekedy v zrkadle?"
„Áno len... Nie som veľmi zvyknutá na takéto lichôtky. Chlapov väčšinou odstraším svojou uzavretosťou," začervenám sa.
„Mne uzavretá nepripadáš."
„To pretože sa ti nejako podarilo prekonať moju nevôľu s niekým komunikovať," vysvetlím mu. Je to vlastne pravda. Zvyčajne sa s niekým zoznámim len veľmi ťažko. Pri ňom to však šlo jednoducho. Už dávno som si s niekým tak nerozumela.
„Tak to som poctený," povie Darius a znova sa usmeje. Zadívam sa mu na ústa. Už znova. „Nechceš niekam zajtra zájsť? Pozývam ťa na obed. Alebo na večeru. Alebo na kávu. Čokoľvek budeš chcieť."
„Jasné. Na obed idem s Ninou, tam si dám aj kávu, takže tá večera by šla."
„Skvelé. O koľkej po teba mám prísť?"
„Čo takto o siedmej?"
„Budem tam. Len mi daj adresu." Na kúsok papiera, ktorý vyhrabem z kabelky mu napíšem svoju adresu aj telefónne číslo.
„Zazvoň na meno pani Danielsovej. Môj zvonček práve nefunguje. Stačí jej povedať, že ideš ku mne a ona ťa pustí," oznámim mu ešte. Na mobile skontrolujem čas a takmer ma porazí. Viem síce, že je piatok, ale byť o pol jednej mimo môjho bytu sa mi nepodobá. „Už budem musieť ísť. Je dosť neskoro," vzdychnem.
„Môžem ťa odprevadiť? Mám tu auto, môžem ťa aj zviesť," navrhne a ja po krátkom zaváhaní súhlasím. Bok po boku vyjdeme pred klub a Darius mi otvorí dvere čierneho auta. V tej tme nerozoznám aká je to značka, aké úprimne, v autách sa veľmi nevyznám, takže je mi to jedno. Nevyzerá však veľmi draho, vďaka čomu mi odľahne. Keby vyplynulo na povrch, že je to nejaký boháč, môžem sa rovno vzdať.
V tichosti ideme až k mojej bytovke. Celou cestou ho po očku sledujem. Ostáva mi len dúfať, že si to nevšimol.
Keď zastaneme, Darius vystúpi so mnou a odprevadí ma až k bráne.
„Tak teda zajtra?" Darius prikývne, no nevydá ani hláska. „Tak...dobrú noc," poviem a otvorím si.
„Dobrú, Aria," začujem za sebou ešte, kým sa dvere zatvoria. Sama pre seba sa usmejem. Zajtrajšok bude zaujímavý...

Ahojte! Nová kapitola je tu už dnes, aj keď som mala v pláne ju zverejniť až cez víkend. Môžte sa poďakovať BLOARUKRAA1409 a zla-upirka, ktoré ma do toho dotlačili.
Kapitola tak trochu o ničom, ale musíme sa nejako rozbehnúť. Takže dúfam, že tieto pomalé začiatky prežijete :-D