Risk of life

30.kapitola- Ak sa ti niečo stane...

,,Čože?!" V sekunde sa vrhnem k Lauren a chytím ju za plecia. ,,Čo sa stalo?" Mám sto chutí ňou zatriasť, no ovládnem sa.
,,Ja neviem... Pred chvíľou som sa zobudila a ona bola preč! Najprv som si myslela, že šla do kúpeľne, ale nie... Neviem ju nikde nájsť!" rozhodí bezmocne rukami.
,,Možno... Možno sa šla len prejsť..." zahryznem si do pery, no sama svojim slovám neverím.
,,Už som spä..." Do kuchyne vojde Darius, no pri pohľade na moju tvár sa zarazí. ,,Čo sa stalo?" opýta sa okamžite a spýtavo pozrie na Lauren.
,,Nina... Ona je preč," vzdychne Lauren a s hlavou v dlaniach sa zvezie na stoličku. ,,Je to moja vina... Mala som ju strážiť," hlesne, akoby neverila tomu, že sa to naozaj deje.
,,Nie je to tvoja vina... Spala si," protestujem, hoci sa moje vnútro búri. Nemala by som jej to dávať za vinu, no v takýchto chvíľach to inak nejde.
,,Nie je to nikoho vina... Teraz mi povedz, čo presne sa stalo," kľakne si k Lauren Darius. Tá mu povie presne to, čo som sa dozvedela aj ja.
,,Je jedno, čo sa stalo... Stalo sa. Nina je preč," hlesnem zúfalo pre zmenu ja a pokrútim hlavou.
,,Nájdeme ju," ubezpečí ma Darius. Postaví sa rovno predo mňa a zdvihne mi hlavu, aby som sa naňho pozrela. Pri pohľade do jeho očí sa trochu upokojím a prikývnem. Teraz nie je čas na zúfalstvo. ,,Napadá ti, kam mohla ísť?" opýta sa ma Darius, keď vidí, že už som kľudná.
,,Nie... Ja neviem. V tomto stave je schopná čohokoľvek," vzdychnem a horúčkovito premýšľam, kam mohla Nina ísť. Domov? To hádam nie... Vie predsa, že by po nej upíri šli... A predsa by ma tu nenechala...
,,Aria? Včera večer, ešte pred spaním Nina hovorila, že to napraví. Že nedovolí, aby si sa kvôli nej trápila alebo aby si si ublížila... Netuším, čo tým myslela, ale..." pokrčí Nina plecami.
,,Počkaj... Vážne toto povedala?" uisťujem sa a v duchu plačem. Jednak od zúfalstva z Niny, jednak od radosti z toho, že už tuším, kam zmizla.
,,Hej... Nevenovala som tomu veľa pozornosti... Ale áno. Prečo? Pomohlo ti to?"
,,Zrejme ste si už všimli, že Nina je až chorobne závislá na myšlienke, že ma musí chrániť... A... Asi je to tak trochu moja vina, keď som jej to včera pripomenula..."
,,Čože? Skús pekne po poriadku, Aria," preruší ma Darius.
,,No... Nina bola včera dosť mimo, odmietala, že by sme jej doniesli lieky, vraj je v poriadku. Bola som zúfalá, tak som vytiahla jeden incident z minulosti, keď bola takto v depresii a skočila pod auto... Vtedy som ju zachránila... Pripomenula som jej, že vtedy sme kvôli tomu takmer zomreli obe... Až vtedy sa trochu zmierila s tým, že prijme našu pomoc..."
,,Takže?"
,,Takže si myslím, že v snahe urobiť to, čo od nej chcem... Teda začať sa liečiť... No, je tu možnosť, že šla do mesta po lieky..." vyhabkám zo seba svoje myšlienky.
,,Si si istá?"
,,Nič iné ma nenapadá," priznám. Pevne dúfam, že Ninu poznám na toľko, aby som mala pravdu.
,,Dobre. Budeme dúfať, že máš pravdu," prikývne Darius. ,,Lauren, choď prosím ťa za Mattom a zožeňte spolu oddiel tých, ktorí sú schopní bojovať a nestratiť pri tom hlavu. Mesto je plné upírov bez rozumu... Za desať minút nech ma čakajú vonku," rozkáže Darius. Lauren sa na nič nepýta a okamžite poslúchne.
,,Ideme za ňou?"
,,My? Nie. Ty nikam nejdeš," zamietne okamžite Darius a rýchlym krokom sa vzďaľuje od kuchyne. Ponáhľam sa za ním, aj keď musím klusať, aby som mu stačila.
,,Prečo nie?" opýtam sa za pochodu.
,,Lebo si človek. Niečo sa ti môže stať."
,,Rovnako, ako sa niečo môže stať Nine. Možno sa už aj stalo. Nebudem tu sedieť, kým je ona tam vonku," protestujem a pokúsim sa na Dariusa vrhnúť neústupný pohľad, čo je dosť ťažké vzhľadom na to, že mu ledva stačím.
,,Aria, povedal som nie. A nebudeme o tom diskutovať," povie tvrdo, vojde do svojej izby a zabuchne mi dvere pred nosom. Nahnevane zagánim na drevo, ktoré za nič nemôže a vyberiem sa zasa opačným smerom. To predsa nie je fér... Je to moja kamarátka, nemôžem tu len tak sedieť... A ani nebudem.
V tej chvíli sa rozhodnem a zmením smer k svojej izbe. Pôjdem s nimi, či sa to Dariusovi páči alebo nie.
V izbe na seba v rýchlosti nahádžem čosi, čo sa mi zdá vhodné na túto výpravu a ponáhľam sa von, nech mi neujdú. Našťastie sú upíri stále tam, postávajúc a veselo debatujúc. Zdá sa, že Darius tu ešte nie je... Ďalšie plus pre mňa. Aspoň sa zatiaľ môžem infiltrovať.
Trochu nervózne sa pripojím k skupine a poobzerám sa po tvárach. Väčšinu z nich poznám. Matt, zrejme stále rovnaký idiot, akým bol už pri prvom stretnutí. Ali... Zle mi je už pri pohľade naňho. Lauren, ktorá sa našťastie díva inam, inak by som asi už letela späť... A Elijah. Ten sa díva priamo na mňa, no nehovorí nič.
,,Ale ale... Koho to tu máme... Ponúkaš sa nám ako desiata?" všimne si ma Aladin a uškrnie sa. Hlavy všetkých upírov sa otočia na mňa, takže sa moja nervozita ešte znásobí. No navonok sa vystriem a pokúsim sa vyzerať sebavedomo. Nanešťastie, v dave som sa nikdy necítila veľmi dobre a nie je tomu tak ani teraz.
,,Idem s vami," oznámim.
,,Neverím, že ti to Darius dovolil... Stráži si ťa ako oko v hlave," zachechce sa Matt a obzrie si ma od hlavy po päty. Zrejme uvažuje, čo by ho to stálo, keby ma zabil.
,,Nedovolil. Ale má vlastnú hlavu," vzdychne Lauren a rezignovane na mňa pozrie.
,,Predstav si, že by si tu mala ostať sedieť ty..." prehovorím k nej a dúfam, že ju tak získam na svoju stranu.
,,Mne to vysvetľovať nemusíš... Chápem ťa," pokrčí Lauren plecami. ,,No ja o tvojej úlohe v tomto nerozhodujem," dodá, naznačujúc tak, že to Darius to nepochopí tak ľahko. Alebo to ani nebude chcieť pochopiť.
,,Možno ho jej drzosť naštve natoľko, že mi dovolí, aby som ju zjedol... Malé posilnenie pred cestou by nezaškodilo," navrhne Matt. Aladin sa zasmeje, no je jediný. Lauren vrhne na Matta znechutený pohľad a Elijah... Ten mu nevenuje ani štipku pozornosti. Stojí, opretý o strom a prepichuje ma pohľadom hnedých očí. Nervózne sa poobzerám okolo seba, hľadajúc nejaký oporný bod, ktorý by mi pomohol túto konverzáciu zvládnuť. Nakoniec upriem pohľad na oblohu, kde sa už začínajú zjavovať prvé hviezdy. Ak to chceme stihnúť, mali by sme vyraziť. Lebo akonáhle vyjde slnko, väčšinu našej skupiny to zabije.
,,A ja som si robil nádeje, že ma poslúchneš... Mohla by si sa prestať správať ako malé dieťa a vrátiť sa dnu? S nami nikam nejdeš," začujem za sebou chladný hlas. V duchu sa obrním a otočím sa.
,,Nevrátim sa. Idem a ty mi v tom nezabrániš," založím si ruky na hrudi. Až priveľmi si uvedomujem, že na nás momentálne všetci hľadia a počúvajú našu výmenu názorov.
,,Nemám náladu sa s tebou hádať, Aria... Vráť sa dnu, Hanna na teba dá pozor."
,,Nie."
,,Budeš nás iba zdržiavať," skúsi to Darius z druhej strany. No na to som sa už dopredu pripravila.
,,Nie, nebudem. Práve naopak, budem nápomocná. Môžem odlákať pozornosť tých upírov... A skôr, ako stihneš protestovať, predstav si to. Ja a... Čo ja viem, Matt, Ali a Elijah pôjdeme po ulici. Oni ma ochránia pred útokom, ktorý sa pravdepodobne bude konať. Ty a Lauren môžte zatiaľ nájsť Ninu a rovno skočiť aj do lekárne," vykreslím mu svoj plán. Sledujem nesúhlas v jeho očiach, ale aj svetlo, ktoré naznačuje, že sa mu ten plán nezdá až taký zlý.
,,Ak sa Nina stihla dostať do mesta, už je po nej... A možno tam ani netrafila... Možno blúdi niekde lesom," namietne Darius.
,,Šla po ceste, chýba jedno auto," oznámi Lauren. Ďakujem nebesiam za to, že mi prišla na pomoc. Už som sa bála, že na to budem sama.
,,A predtým sem šla s Denisom... Cestu pozná," doplním a ignorujem záchvev bolesti nad Denisovou stratou.
,,Tak je možno v meste... Mŕtva," nedá sa Darius.
,,Možno nie... Nevieme, aká situácia v meste naozaj je. Najnovšie informácie nemáme, upíri možno odišli," zasiahne na moje prekvapenie Matt.
,,Je tu vôbec niekto na mojej strane?" opýta sa neveriacky Darius.
,,Ja... Ale asi nás prehlasovali... Alebo?" Aladin sa pozrie na Elijaha, ktorý jediný zatiaľ svoj názor nevyjadril.
,,Ariin plán je dobrý... A Matt má pravdu. Nevieme, čo presne sa deje."
,,Ak sa ti niečo stane..." varuje ma Darius a ja sa víťazoslávne usmejem.
,,Vďaka," neudržím sa a vtisnem mu na líce bozk.
,,Fajn. Tak do áut, vážení... Nech vás po ceste späť neupraží slnko," vzdychne Darius a sám ma vedie k čiernemu autu. Takže bitku som vyhrala... Ideme do vojny.

Skoro 1500 slov... To sa tak často nevidí :D
Čo myslíte? Páčila sa kapitola? Čo sa deje v meste? Žije Nina? Dajte vedieť vaše názory v komentároch ♥