Risk of life

31.kapitola- Noví hráči

Netrpezlivo sa vrtím na sedadle a pokúšam sa ignorovať Dariusove lamentovania o tom, aké je to nebezpečné. Sme v aute desať minút, ale prisahám, že sa cítim, akoby to boli roky. Stisnem pery a upriem zrak von. S radosťou si uvedomím, že stromy konečne začínajú rednúť a my sa blížime k asfaltke. Odtiaľ sa do mesta dostaneme rýchlo. Aspoň teda dúfam.
,,Prečo som ti to len dovolil... Hlavne sa neopováž konať na vlastnú pásť. Po celú dobu sa nehneš ani na krok od tých troch... Je to jasné?" vyžaduje si opäť moju pozornosť Darius.
,,Darius, zlatko... Milujm ťa. Ale prisahám, že ak povieš ešte jedno slovo, tak z toho auta vyskočím a pôjdem do mesta pešo," zavrčím.
,,Prepáč... Mám o teba strach," hlesne Darius. Odvrátim sa od okna a presuniem zrak na môjho netrpezlivého upíra.
,,Bude to v poriadku," ubezpečím ho. Prikývne, no nezdá sa, žeby ho to upokojilo.
,,Ak sa neupokojíš, tak do mesta ani nedôjdeme," upozorním ho.
,,Prečo?"
,,Rozdrvíš volant," ukážem na jeho ruky. Hánky má úplne biele od toho, ako ten úbohý kus plastu stíska.
,,Ach..." pochopí Darius a uvoľní stisk. ,,Lepšie?" uistí sa u mňa a ja prikývnem.
Vtom začujem gitarovú melódiu a zamračene sa okolo seba poobzerám, akoby som čakala na zadnom sedadle gitaristu. Pochopím, až keď vytiahne Darius z vrecka mobil. Bez toho, aby odtrhol oči od cesty hovor príjme.
,,No... Sedí pri mne, dám ti ju," podá telefón mne. Zmätene pozriem na displej, no Darius číslo nemá uložené.
,,Áno?" opýtam sa a čakám, koho hlas sa ozve.
,,Ahoj Aria... Volala som ti, ale nezdvíhala si."
,,Vika... Prepáč, nechala som mobil v izbe... O čo ide? Zistila si, ako riešiť kliatbu?"
,,Čiastočne... Vyliečili sme Rose. Ibaže sa nespustila reťazová reakcia, v ktorú sme dúfali. Teraz sa snažíme prísť na to, ako vyliečiť ostatných."
,,Aha... Takže máme ďalej čakať?"
,,Áno. Keď na niečo prídeme, znova ti zavolám."
,,Ďakujem, Vik."
,,Niet začo... Sľúbila som predsa pomoc. Teraz už ale musím letieť... Je to tu ako v blázinci."
,,Maj..." preruší ma pípnutie a ja vzdychnem. Tá sa teda ponáhľala. Vrátim Dariusovi mobil a v rýchlosti mu zrekapitulujem, o čo šlo.
,,Jasné, že sa ich nádeje nesplnili. Keby bolo navrátenie ich ľudskosti ľahké, tak by sa tej kliatby nebáli..." prevráti Darius očami.
,,Oni na niečo prídu... Vika je múdra, určite čosi vymyslí," pokrčím plecami a viac to neriešim. Pokiaľ ide o mňa, čím dlhšie je Erak mimo, tým dlhšie som človekom.
Miesto toho sa zameriam na to, že sa blížime k mestu. Náhle ma prepadne strach. Čo tam asi nájdeme? Nina... Musí to predsa prežiť. Ak je po nej, tak ja...
Tesne na hraniciach s mestom Darius zastaví a autá za nami urobia to isté. Je čas na prestup. Otvorím dvere, no Darius mi položí ruku na plece a zabráni mi tým vystúpiť.
Spýtavo sa naňho otočím. Chvíľu mi hľadí do očí, potom si ma k sebe pritiahne a privlastní si moje pery v bozku. Bez zaváhania sa tomu poddám a pootvorím ústa, aby som uľahčila prístup jeho jazyku. Jeho strnisko ma škriabe na tvári, no je mi to jedno. Túto chvíľu mi nedokáže pokaziť nič.
Keď sa naše pery oddelia, Darius mi vtisne ešte pusu na čelo.
,,Milujem ťa," povie chrapľavo. ,,Tak sa nepováž zomrieť," upozorní ma a usmeje sa, čím zľahčí celý situáciu.
,,Budem opatrná... Sľubujem," opätujem mu úsmev a konečne vyleziem z auta. Neďaleko už netrpezlivo postáva Lauren, pripravená si so mnou vymeniť miesta.
,,Ja som šla v aute s Alim a Mattom... Zdalo sa mi to ako lepšia možnosť. Ale ty môžeš ísť aj k Elijahovi, ak chceš," vysvetlí Lauren. To dievča má z Elijaha väčšie obavy ako Darius...
,,K Aladinovi sa ani nepriblížim," pokrútim hlavou a nechám Lauren odísť. Ja sama zamierim k striebornému športovému autu.
,,Myslela som si, že na takéto autá peniaze nemáte," podotknem, keď sa posadím vedľa Elijaha.
,,Možno Darius. Ja som si za tých sto rokov nejaký majetok nahromadil," zazubí sa na mňa Elijah a naštartuje. Tri autá za sebou vojdú do mesta. Zatiaľ budeme spolu. Musíme zistiť, s čím sa budeme potýkať.
Pripadá mi strašne divné, že sa tu možno niekde ukrývajú upíri a my sa len tak prevážame prázdnymi ulicami. Prechádzame okolo škôl, obchodných centier, bytoviek... A mňa bolí srdce z toho, aké je to tu prázdne. Vedela som, že tu vyvádzali upíri... Ale ani vo sne by mi nenapadlo, že bude mesto takéto vyplienené. Nikde ani nohy...
,,Tu sa rozdelíme. My aj s našimi dvoma slniečkami sa prejdeme peši a Darius s Lauren pôjdu nájsť nejakú tú lekáreň," oznámi mi Elijah a zaparkuje pri fontáne v strede mesta.
,,To len tak?" Otvorene priznávam, že mám strach. Toto celé je šialenstvo. Až teraz si uvedomujem, že nejde len o Ninu... O život ide aj mne.
,,Vyzerá to tu prázdne. A ak tu nejaký upír je, zacíti ťa, takže budú mať Darius s Lauren voľnú cestu."
,,A ak tu žiaden nie je?"
,,Tak sa prejdeme na miesta, kde si chodievala s Ninou. Hádam ju nájdeme," pokrčí Elijah plecami a vystúpi z auta. Zhlboka sa nadýchnem. Len pokoj... Si tu s troma upírmi. Nič sa ti nestane. V tej chvíli sa mi chce zasmiať nad absurditou tejto frázy. Normálni ľudia od upírov utekajú. Nespoliehajú sa, že ich zachránia.
Vystúpim a pripojím sa k čakajúcej skupine.
,,Tak teda, Mačička... Kam sa ideme prejsť?" uškrnie sa na mňa Aladin a ja mám chuť mu vydliabať oči.
,,Nevolaj ma tak..." napomeniem ho.
,,Sorry... Volá ťa tak Grover a akosi sa to rozšírilo. Sedí to na teba," pokrčí idiot plecami.
,,Čím práve ja pripomínam guľu chlpov?" nadvihnem obočie a založím si ruky na hrudi.
,,Ničím, Aria. Ibaže ako mačka na všetkých prskáš..." prehodí si ruku cez moje plecia Elijah. Ja ho strasiem a prevrátim očami.
,,Prestaňte sa naťahovať," zasiahne Matt a ja som mu prvýkrát v živote za niečo vďačná. Niežeby som s ním toho zažila veľa. ,,Radšej nám povedz, kam sa máme vybrať."
,,Ja neviem..." snažím sa premýšľať, no akosi mi to nejde.
,,Kam chodila Nina rada? Lebo ak ju Darius nenájde v nejakej lekárni, zrejme si šla sentimentálne vyliať dušu nad spomienkami," snaží sa mi pomôcť Aladin.
,,No... Mala rada všelijaké diskotéky..."
,,Chodila tam s tebou?"
,,Nie. Ja na také veci nie som..."
,,Skús niečo, kam ste chodili spolu."
,,Tak... Skoro každý deň po mňa chodila do školy... Potom sme väčšinou šli k nej alebo ku mne..."
,,Nenapadá ti niečo... Ja neviem. Niečo špeciálne. Niečo vaše, kam ste chodili radi..." Zahryznem si do pery a snažím sa premýšľať... No tak, kam by si šla, Nina?
,,Možno... Možno šla do našej kaviarne," poviem nakoniec.
,,Chodili ste tam často?"
,,Nie. Ale chodili sme tam rady. Bolo to naše obľúbené miesto." Pri spomienke na malú kaviareň, kde robili tie najlepšie pudingové koláčiky sa usmejem. Ostáva mi len dúfať, že sa pri tej spomienke usmieva aj Nina.
,,Super. Tak teda kaviareň," rozhodne Matt a naznačí mi, aby som ich viedla. Vykročím po opustenej ulici. Tie známe miesta... Rozbitý chodník pri tamtej budove... A vždy svietiaci nápis na dverách fast foodu. Všetko u mňa vyvoláva spomienky a žiaľ. Zdá sa to byť tak dávno... Ale je to len čosi viac ako týždeň.
,,Stoj," zastaví ma zrazu Elijah a chytí ma za ruku, akoby som mu mala utiecť. Práve prechádzame okolo nemocnice. Naša kaviareň je hneď na ďalšej ulici.
,,Čo sa deje?" opýtam sa, no Matt mi naznačí, že mám byť ticho. Traja upíri zrazu vyzerajú byť v strehu. Natáčajú hlavy na všetky strany. Podľa toho, ako sa Elijahovi chvejú nozdry stavím krk na to, že sa pokúšajú zachytiť nejaký pach. Upírske schopnosti v akcii. Takže nablízku museli čosi začuť, zacítiť. Zatínam zuby od bolesti, lebo stisk Elijahových prstov začína byť neznesiteľný.
,,Asi sa mi to len zdalo..." povie po pár nekonečných minútach Elijah, z čoho usúdim, že poplach vyhlásil on. Povolí stisk na mojej ruke, za čo som vďačná. Asi mi už stihol urobiť modrinu.
Znova sa pohneme z miesta, no nestihneme urobiť ani päť krokov, keď Ali zakňučí. Stihnem si len všimnúť, že mu z ruky trčí šíp. Sekundu na to už ma má Elijah na chrbte a svet okolo sa zmení na rozmazanú škvrnu. Ale nie nadlho. Pár metrov ďalej sa Elijah zrúti na zem. Aj so mnou. Tentokrát šíp trčí z jeho nohy a zdá sa, že mu spôsobuje nemalé bolesti.
Zmätene sa snažím pochopiť, čo sa deje. Po chvíli mi je všetko jasné. Na scénu vtrhli noví hráči a vďaka tomu, že zaútočili iba na môj sprievod si trúfam povedať, že viem, čo sú zač. Lovci.

Tu to stopneme... Nevadí? (Na toto radšej neodpovedajte :D)
1400 slov je podľa mňa dosť a keby som pokračovala... Chápete ma, však? :D

Verím, že sa vám kapitola páči aspoň tak, ako sa páči mne... Makala som na nej zopár hodín, takže by mohla za niečo stáť...
Hádam ma aj potešíte komentárom a dáte vedieť váš názor (hlavne žobrať nenápadne XD)

A ešte na záver... Ďakujem za krásne čísla ♥♥♥
Už máme takmer 9K reads a skoro 1K votes... So thank you very well, my darlings ♡♡♡