Risk of life

42.kapitola- Dracula

,,Táto vec s dvoma nožmi je naozaj dobrá. Ale nebolo by lepšie toho človeka s mečom zastreliť skôr, ako sa dostane príliš blízko?" opýta sa Will.
,,Ale čo keby ti praskla tetiva?" namietne Gilan.
,,Mohol by som utiecť a schovať sa."
,,Si v pasti a za chrbtom máš strmý svah."
,,Tak to asi... Použijem dva nože," prizná si porážku Will.
,,A čo keď máte pred sebou nepriateľa s vojnovou sekerou?" zamyslí sa Horác.
,,Rozhodne by som nikomu neodporúčal ísť proti sekere len s dvoma nožmi..." povie Gilan opatrne.
,,Ale čo keby som nemal na výber? Čo potom?" zamyslí sa Will.
,,Zastrelíš ho," zamračí sa Gilan.
,,Mám predsa prasknutú tetivu," namietne Will a usmeje sa.
,,Utečieš a schováš sa," precedí Gilan pomedzi zuby.
,,Ale je tam predsa ten strmý svah," namietne veselo zasa Horác.
,,Tak teda skočíš dolu zo svahu!" rozhodí rukami Gilan. ,,Z toho nie je toľko krvi."

,,Aria? Vnímaš ma?"
,,Nie," zamumlem a pokúsim sa znova ponoriť do deja.
,,Tak ma počúvaj," písmená mi prekryje ruka s dlhými nechtami a ja podráždene zdvihnem hlavu.
,,Čítam si," zavrčím na Ninu a pokúsim sa knihu vyslobodiť. Nina mi to však nedovolí. Knihu mi vytrhne a rázne zatvorí.
,,Hej! Ako mám tú stranu teraz nájsť?!" oborím sa na ňu a rýchlo sa pokúšam spomenúť si aspoň, na ktorej kapitole som bola.
,,Nájdeš to. Ale teraz ma konečne počúvaj," pretočí Nina očami a knihu mi hodí späť. ,,Neotváraj ju," zdvihne varovné prst a ja knihu sklamane položím na kolená.
,,Fajn. O čo ti ide? Kde je Damon?" poobzerám sa, keď si uvedomím, že sme s Ninou samy.
,,Damon má nejakú prácu. Odišiel už pred hodinou, ibaže si bola príliš zaneprázdnená, aby si si to všimla."
,,Ešte sa za to na mňa hnevaj. Nečítala som si už pekne dlho. Chýbalo mi to," bránim sa.
,,Ja viem. Som rada, že si zasa vo svojom živle, knihomoľka. Ale sme stále u lovcov, takže by nezaškodilo trochu vnímať okolie."
,,Veď dobre. Počúvam ťa."
,,Kým si si čítala, trochu som to tu prekutrala. Chcela som vedieť, čo za knihy tu majú. A vieš, čo je divné? Všetko to sú len príbehy. Rozprávky, romány, fantasy či sci-fi... Sem tam nejaký atlas, slovník či encyklopédia," začne sa Nina prechádzať a vyratúva na prstoch zoznam svojich nálezov.
,,A? Veď ako v každej knižnici, nie?" Nechápem, kam tým Nina mieri. Mne sa zdá byť všetko v poriadku.
,,Presne tak. V každej knižnici. Ale toto bola akási bojová základňa upírov, či nie? Všetky tie kamery, celá tá vec: zvonku dom a dnu bunker... Prečo by mali upíri rozprávky? Sídla ako to, kde žije Darius s ostatnými by som možno chápala. Ale tu mi to nesedí..." Pomaly začínam chápať, čo je vo veci.
,,Mali by tu mať záznamy, mapy, plány, možno legendy..."
,,Tiež si myslím. Príbehy sú fajn možno pre teba, ale načo by boli im?" opýta sa Nina a poobzerá sa po policiach. ,,Nedáva mi to zmysel," pokrúti hlavou a stiahne si z vlasov gumičku, ktorú si potom natiahne na zápästie ako náramok. So záujmom sledujem kamarátku, očividne úplne pohltenú záhadou. Troska, ktorou bola nejakú tú dobu, už začína miznúť. Vracia sa do nej život a zdá sa, že tomu toto pátranie dopomáha, privádza ju na iné myšlienky. Hoci už vidím, čo ju tak zaujalo, ja veľmi o rozlúštenie záhady nestojím. Ale ak jej to pomôže, s radosťou sa pridám.
,,Tak akú máš teóriu?" postavím sa vedľa nej.
,,Zatiaľ neviem. Len cítim, že tu čosi nie je v poriadku."
,,Tak teda zistíme, o čo ide," usmejem sa a očami prebehnem po obálkach svojich miláčikov.
,,Nikdy som nechápala, čo na knihách vidíš. Aj keď si mi to vysvetľovala miliónkrát," povzdychne Nina a sama po jednej z kníh siahne.
,,Nie každý môže byť knihomoľ," pokrčím plecami a zakloním hlavu, aby som sa pozrela na vyššie police. No zarazím sa. Zamrznem s pohľadom na strope.
,,Čo je?" opýta sa Nina a napodobní ma. ,,Čo tam vidíš?"
Jasné, že ona si to nevšimne. Neprečítala toho toľko, čo za tie roky ja. Nepresedela pol života doma, pri sledovaní seriálov.
,,Zatiahneš tie závesy?" poprosím Ninu a očami ostávam vysieť na bode, ktorý ma tak zaujal. Nina poslúchne a o pár sekúnd sa ocitneme v prítmí. Len posledné odvážne lúče si hľadajú cestu skrz štrbiny, no to už mi neprekáža.
V tme sa dokážem ľahšie orientovať na inak ťažko viditeľnej maľbe okolo lustra. Netuším, koho napadlo to namaľovať farbou, čo svieti v tme, ale bolo to múdre. Len tak hocikto by to neobjavil.
,,Ako si vedela, že to tam je?" opýta sa Nina, z hlasu jej znie údiv.
,,V rohu bolo trochu viac tieňa, veľmi tam nedopadalo svetlo a zdalo sa mi, že sa tam čosi leskne," vysvetlím.
,,Ja by som to zviedla na náhodu, očný klam... Ako si vedela, že tam bude toto?"
,,Nevedela," spustím oči dolu na Ninu a usmejem sa. ,,Ale práve si ma vyrušila od čítania. Ešte som tak trochu vo svete, kde nič nie je náhoda, všetko má nejaký dôvod. Skrátka som bola zvedavá."
,,Myslela som..."
,,To je vždy nebezpečná činnosť," skočím jej do reči.
,,Asi ti tú knihu vezmem. Predpokladám, že to máš odtiaľ...?" nadvihne Nina obočie.
,,Opovážila by si sa," odfrknem a obrátim hlavu znova dohora. ,,Takže čo s týmto? Máme kresbu... Pochybujem, že je tu len na okrasu, to by ju boli vidno aj za svetla."
,,To nie je kresba. Je to kľúč."
,,Kľúč k čomu?"
,,Ty si dobrá na čítanie, ja zasa vidím ťažko viditeľné. Nie je to veľmi zreteľné, ale sú tam schované čísla... 1,8,9...a 7. Čo to môže znamenať?"
,,Je to rok. 1897, prvé vydanie Draculy," odpoviem automaticky.
,,Mám sa pýtať, ako to vieš?"
,,Kedysi som bola na upíroch závislá, pamätáš?" uškrniem sa a prehodím si ruku Nine cez plecia.
,,Keby som vtedy vedela, aké vážne to s tebou bolo, zavrela by som ťa na psychiatriu," vymaní sa z môjho objatia Nina a pobavene pokrúti hlavou.
,,Môžeš. Patrím tam doteraz. Najprv však poďme zistiť, čo to má znamenať," navrhnem.
,,Ako dlho bude trvať tvojmu knižnému inštinktu nájsť Draculu?" opýta sa Nina a poobzerá sa, či na ňu kniha nevyskočí sama.
,,Máš tú knihu za sebou, tretia polica odspodu," založím si ruky vbok. Nina to skontroluje a neveriacky na mňa pozrie.
,,Ako si...? Nájdeš tak rýchlo aj taký... Twilight?"
,,Ten je o dve police vyššie," prevrátim očami.
,,Harry Potter?"
,,Vedľajšia ulička, hneď od kraja všetky diely. Kľudne to choď skontrolovať, ak chceš."
,,Sme tu hodinu, Aria," pokrúti Nina hlavou a pobavene sa usmeje.
,,Veď hej. Zatiaľ som bola len v tých dvoch uličkách, mala som s tvojimi otázkami šťastie," pokrčím plecami. ,,Teraz uhni. Uvidíme, čo s naším upírom," čupnem si a siahnem po starej knihe. Opatrne ju začnem vyťahovať von, no podarí sa mi to len na polovicu. Čosi ma zastaví, v polici cvakne a Nina skríkne. Okamžite knihu pustím a otočím sa. Nina je preč. Na jej mieste ostane len ružová gumička do vlasov.

Som jediná, ktorú začína tento príbeh neskutočne baviť? Fakt, píše sa mi to čím ďalej, tým lepšie... Hádam sa to aj vám dobre číta :D
Koho by to zaujímalo, hore je úryvok z jednej z kníh série Hraničiarov učeň (mimochodom odporúčam, je to skvelé :)).
Páči sa? Nepáči? Napíšte komentár, s radosťou prijmem aj kritiku :)