Risk of life

52.kapitola- Zlom

V tmavej chodbe takmer nič nevidím, takže s vďakou prijmem podávaný mobil s rozsvietenou baterkou. Biely lúč osvetlí kamenné steny a ja opatrne našľapujem vpred. 
„Aria?" ozve sa po pár minútach ticha Darius. Ignorujem ho, len pridám do kroku. Teraz nemám náladu sa s ním hádať. „Aria, počkaj..." vzdychne Darius a dobehne ma. Položí mi ruku na plece a vo mne sa zdvihne vlna hnevu.
„Nedotýkaj sa ma!" vyšteknem a vytrhnem sa mu. Baterka osvetlí jeho ublížený výraz, no to ma neobmäkčí. „Nemienim sa s tebou teraz vybavovať. Daj mi pokoj," poviem chladne a obzriem sa, hľadajúc útechu u Niny. Nikde ju však nevidím. 
„Aria, ja..."
„Ticho buď!" okríknem ho. „Kde je Nina?" opýtam sa a zdvihnem mobil vysoko nad hlavu. „Nina?!" zakričím, no odpovede sa mi nedostane. 
„Nešla napred?" opýta sa Elijah a vstúpi do kruhu svetla. 
„Nie... Ona... Stála v knižnici... Ja som vstúpila prvá, predo mňa sa nedostala, som si istá," poviem zmätene. 
„Nemyslíš, že by ostala tam...?" opýta sa Darius. Najprv mu chcem niečo nahnevane odseknúť, no potom si uvedomím, že teraz nie je čas na hádky. Nina sa stratila... Opäť. 
„Mňa z nej raz trafí," hlesnem a mám čo robiť, aby som sa nerozplakala. Prečo nemôže aspoň raz ostať kde má? Prečo musí stále niekam zmiznúť?
„Ale kam by šla?" nechápe Elijah. 
„Chcela som zachrániť Matta. Nedostala som šancu, pokúsi sa to urobiť za mňa. To robí stále!" pri poslednej vete sa mi zlomí hlas a ja klesnem na špinavú zem. Ak nemám pravdu v tom, že šla po Matta, tak tú špinu vyčistím jazykom... Nahnevane pokrútim hlavou a postavím sa.
„Musíme sa po ňu vrátiť," poviem Elijahovým kolenám. Na Dariusa ani nepozriem a vykročím späť v ústrety lovcom. 
„Počkaj," chytí ma znova Darius. „Ledva sme sa odtiaľ dostali a..." 
„Mne je to jedno!" vybuchnem a zasa raz sa mu vytrhnem. „Nenechám tam Ninu! Nemala som tam nechať ani Matta! A prestaň sa ma dotýkať!" vyšteknem, keď sa ku mne jeho prsty znova priblížia. V jednej ruke drvím mobil, môj jediný zdroj svetla a druhú ruku mám zovretú v päsť. V žilách mi prúdi adrenalín a miesi sa s hnevom. Čo hnev... Toto je zúrivosť. Darius si to všimne a nechá svoju ruku klesnúť. Cúvne. 
„Prepáč. Nebudem sa ťa dotýkať. Ale späť ťa nepustím," povie rozhodne.
„Ja tam Ninu nenechám," zasyčím a pokúsim sa ho obísť. Darius sa mi postaví do cesty a založí si ruky na hrudi. 
„Nina si bude musieť poradiť sama. Nikto ju nenútil tam zostať. Nech si pomôže sama, keď bola sprostá," pokrčí Darius plecami a tým prebehne cez moje hranice trpezlivosti ako bežec cez cieľovú čiaru. 
„Ako môžeš... Čo si to...?" Nedokážem zo seba dostať celú vetu, a tak len zatnem zuby a strelím Dariusovi facku. Dlaň ma štípe ako čert, no ignorujem to. S ním to totiž ani nehne, takže som si veľmi nepomohla. Zaženiem sa znova, ale Darius moju ruku zachytí a v údere mi zabráni. 
„Toto už nikdy neskúšaj," zavrčí s tvárou tesne pri mojej, takže vidím hnev v jeho očiach aj napriek nedostatku svetla. Jeho slová ma pošlú do minulosti. Pred pár týždňami, keď som sa len dozvedela, čo je zač... Tak strašne som sa bála, keď som zistila, že je upír. Takýto výraz tváre by ma vtedy vydesil do morku kostí. Teraz sa nebojím. Aspoň sa o to teda pokúšam. Momentálne som najmä nahnevaná. 
„Ty mi nebudeš rozkazovať," podarí sa mi povedať bez toho, aby sa mi hlas zlomil. Vykašlem sa na jemnosť či opatrnosť. Moje koleno ho zasiahne medzi nohy a konečne ho tak prinúti ustúpiť. Nevšímam si zúrivé vrčanie a obídem ho. 
„Pekný zásah," poznamená Elijah. 
„Chceš sa k nemu pridať?" nadvihnem obočie, lebo mi stojí v ceste. 
„Nebudem ti brániť, neboj sa. Len by ma zaujímalo, aký máš plán. To tam chceš len tak vtrhnúť? Bez prípravy? Sama?" 
„Prestaň s tými rozumnými argumentami! Je mi to jedno, je mi všetko jedno! Ja tam Ninu nenechám!" kričím a nestarám sa, ako šialene to znie. Sama neviem, čo chcem urobiť, ako chcem Nine pomôcť. Viem len, že ju tam nenechám. Nemala som ustúpiť ani čo sa Matta týka.
,,To od teba ani nežiadam. Ale ak máš záujem, ja jeden nápad mám. Možno by to bolo lepšie ako tam vtrhnúť bez prípravy..." Elijah sa na mňa spýtavo pozrie. V tej chvíli by som sa mu najradšej vrhla okolo krku. Prečo ma nemôže takto podporiť aj Darius? Prečo to musí byť Elijah? Vôbec nechápem, čo mali znamenať všetky tie varovania, ktoré do mňa Darius hustil. Elijah sa zdá byť rozumnejší ako on sám, o čo mu teda šlo?
,,Počúvam," hlesnem vďačne.
,,Keď pôjdeme ešte chvíľu týmto smerom, dostaneme sa na rázcestie. Vpravo vedie cesta do nášho mesta, späť domov. Tá vľavo nás ale dostane späť na povrch. Lovci zrejme budú čakať v hornej knižnici, vyzvedať od Matta, kam sme zmizli. Pravdaže, ak im Nina neukázala dolnú knižnicu tým, že odtiaľ vystrčila nos. Ale to už by sme ich mali za pätami, takže sa budeme držať tej prvej verzie. Tým pádom nebudú strážiť hlavný vchod a to je naša šanca. Ich bezpečnostné opatrenia nebudú fungovať, keď už tam jednoho upíra majú..." pozorne si vypočujem celý plán a žasnem nad jeho jednoduchosťou.
,,Na čo teda čakáme?" opýtam sa nadšene, keď skončí a znova zmením smer. Darius, ktorý doteraz pokojne stál stranou a počúval, sa rozhodne znova zapojiť.
,,Idem s vami," dá vedieť akoby nič. Otvorím ústa, aby som zareagovala, ale Elijah ma predbehne.
,,Nikam nejdeš. Skrátka zabudni, Darius. Robíš tu zo seba idiota, pokúšaš sa Ariu vystrašiť a potom... Jednoducho nie. Môžeš nás počkať v tajnej knižnici, ale s nami nejdeš."
,,Ty tu nerozkazuješ, Elijah. Velenie predal Grover mne, tak sa upokoj. Nemôžeš mi v ničom brániť," odsekne Darius.
,,Stačilo! Už ťa mám plné zuby!" zasiahnem. ,,Odkedy si prišiel, chováš sa ako totálny idiot! Najprv mi vyčítaš, že ste mi nechýbali, lebo som si čítala... Potom si poslal Matta na smrť len preto, lebo si nevedel chvíľu obsedieť a aspoň raz mi veriť, že čosi dokážem! Potom si mi zabránil ísť napraviť tvoju chybu a pred chvíľou znova! Stačilo, Darius! Chápeš?! Správaš sa ako..." na chvíľu zmĺknem, hľadajúc vhodné slovo. ,,Ako sebec, arogantný debil a čo ja viem čo všetko ešte!" zakončím nahnevane. ,,Prestaň sa tu hrať na vládcu sveta, jasné?" dodám, už pokojnejšie. ,,Netuším, čo si tým chceš dokázať, ale..."
,,Ale?"
,,Ale dokazuješ tým niečo len mne."
,,A čo také?" opýta sa a posmešne nadvihne obočie. Tá arogancia vyvolá ďalšiu iskierku hnevu.
,,Že zrejme nie si ten typ muža, s ktorým chcem mať niečo spoločné," odseknem nahnevane.
,,Poď, Elijah. Musíme ísť," poviem. Vrhnem ešte jeden znechutený pohľad na ublíženého Dariusa a znova vykročím. Srdce mi búši a som napätá zo svojich vlastných slov, no neľutujem, čo som povedala. Ak je Darius v skutočnosti takýto, tak ho vo svojom živote nepotrebujem. To budem radšej sama aj so zlomeným srdcom.

Nová časť a o deň skôr? Čo sa stalo? :O Prázdniny a trocha presviedčania robia svoje no... :D
Aria a Darius sa znova pohádali... Čo myslíte, napraví sa ich vzťah? Prekonajú nezhody? A čo hovoríte na to, že sa Nina opäť vydala vlastnou cestou?
Dajte vedieť v komentároch, som zvedavá na vaše názory ;)