Je začiatok leta.
Ako každý deň vstávam dosť skoro,aj keď nie je škola. Je momentálne 8:15 a ja už si robím raňajky. Iní momentálne asi ešte spia,no ja som na nohách. Prečo? Asi preto,lebo som domácou domu. Rodičia mi zomreli pri autonehode a mám len mladšieho brata,o ktorého sa musím starať ja. Keby toto videla sociálka,už sme v decáku. No zatiaľ to ešte nezistila a ja nechcem,aby bol brat v detskom domove,keď môže byť so mnou,ak ma chápete. Nechcem,aby vyrastal niekde kde nikoho nepozná. Bolo by to ťažké aj pre mňa a to budem mať za 3dni už 18. Áno,konečne som sa dočkala už aj ja. Na tento deň som čakala dlho verte mi,no ešte musím čakať. Chcela som si ísť urobiť vodičák už v 17,nuž nejak náhle sa všetko zmenilo. Po smrti mojích rodičov som prestala brať všetko na ľahkú váhu a chytila sa zodpovednosti. Asi už bolo aj na čase. Snáď na mňa budú pyšní,keď všetko zvládnem. Nemali to fakt ľahké,všetky tie platby,ktoré museli platiť,robota a podobné blbosti. Život dospelých asi poznáte. Raz to čaká aj mňa veru,vôbec sa neteším.
