Raz to prísť musí,a asi bolo na čase sa osamostatniť. Keby nezomreli,mali by ma na krku ešte dlho a to by ich ničilo asi viac. Popravde? Sú na dobrom mieste,tu na zemi mali len samé problémy so mnou. Veď jak inak,dievča,ktoré skúša všetko. Polícia a ďalšie blbosti,bitky,či krádeže. Bavilo ma to dosť a skúšať nové veci bolo dosť cool. Teda podľa mňa pred tým. Teraz si uvedomujem,že to správne asi nebolo. Polícia ma mala plné zuby už,keď zistili,že som bola ja namočená v nejakej krádeži,neriešili to,len ma zobrali rodičom domov a povedali im čo som spravila. Nerobili z toho moc haló ako ostatní. Veď sme decká. Hlúpi a mladí. No každý si tým prejde. A snáď budete lepší než ja. Byť rebelom je sranda,no má to aj svoju zodpovednosť,ktorá niektorým chýba ako aj mne. Ach to boli časy. No teraz som musela všetko zahodiť,pretože mať domácnosť je sranda. Nikdy som to mamke nejak závidieť nevedela. Je to niečo mimo mňa,no ukázať mamke,že to zvládnem bolo to čo som naozaj chcela. A predsa,smrť je krásna,no nie? Áno zomrel,no nemôžem plakať večne. Raz to príde na všetkých. Brat je z toho dosť mimo,mám čo robiť,aby som ho upokojila a povedala,že oni sa ešte vrátia. No on už stratil nádej,vie,že sa nevrátia už nikdy. A je to tak. Kto by sa chcel vrátiť na túto zem? Nikto.
