Došla som z nákupom domov a už vo dverách ma čakal krpec. S nadšením mi zobral jednu tašku z ruky a položil ju na linku v kuchyni. Pomáhal mi a ja som z toho mala radosť. Vždy si vypýtal dáku drobnosť a ja som na neho vždy myslela. Nemohla som sklamať a tak som mu kúpila ten slávny a dobre keksík s názvom Horálka. Divné,že práve to,no ja to milujem a on tiež určite. Zobral si to do izby a odložil do šuflíka,divné. Nejak som sa tomu nevenovala,navarila som čo som chcela a nabrala mu nech sa naje. Kým jedol,zbehla som do izby,aby som sa pozrela do toho jeho šuflíka. Bol plný sladkostí a na boku mal lístoček s nápisom 'Na ďalšie dni' zlatý je môj malý čertík. Šetrí,a mne sa to len páčilo. Už ani neviem čo som robila,tak ma to zaskočilo. Vidno,že sa začal správať lepšie než ja už od mala. Asi ho vychovali správne. Aj mňa,nuž mňa zmenila partia,v ktorej som bola. Bola som rada,že ju mám,no bez nej mi je lepšie,aspoň nemám žiadne problémy. Dosť sranda,že? A tak šli dni ďalej a ďalej.
