Odrazu započujem sanítku. Asi niekto zavolal pomoc. Počujem len málinko,a teraz ma asi nakladajú do sanítky očividne. Trasie to so mnou zo strany na stranu,no stále som v dákej divnej kóme. Už sme pri nemocnici. Čo bude s krpcom? V mojej hlave behalo veľa myšlienok. Zomieram? Či som len v tvrdom spánku? Neviem,nuž bojím sa. Do mojej izby vošiel doktor,šepkajúc sa ku mne naklonil a vyslovil 'Ak budeš silná,zvládneš to,ak silná nebudeš,skončila si.' počula som ho fakt slabo,no tak neviem,či dokážem byť silná. Moje srdce nebije. Dostávam sa tam kde som chcela byť.
