Asi som veľa premýšľala nad svojim životom. No pokiaľ žijem chcem aj niečo dosiahnuť,to chce predsa každý,nemám pravdu? Nemala som to nikdy ľahké,prvé roky na základke boli fajn,no potom to šlo dolu vodou. Dostala som sa do zlej partie asi,a robili sme len zlo. Všade kam sme šli sa riešil prúser. Sranda,že? No pre mňa to už taká sranda nie je,pred tým bola,no už nie je. Zvláštne ako sa zo dňa na deň všetko zmení. Môj život upadol a ja si nemôžem užívať ako iné 18ročné babenky. Možno je to môj osud a má to byť takto,asi niekto chce,aby som už bola zodpovedná. No tak podarilo sa mu to. Snažím sa byť obrazom mojej mamky. Bola úžasná taká aká bola. Aj keď občas vybuchla,no to asi už každá,no hlavne tam kde sú decká ako ja. Decká,ktoré sú hlúpe a skazené. Mala nervy každý deň len kvôli mne,no i tak bola úžasná,už len tým,že to zvládala všetko. Chcela by som ju objať,pretože za posledné 2roky som ju ani poriadne nepozdravila. Veď puberta a ja som ju mala naháku,tak ako aj tatka. Boli mi ukradnutí obaja a tak teraz je neskoro. Je mi to trochu aj ľúto,no nenarobím už nič.
