Nezamiluj sa do otecka

30.Škôlka :)

Sedela som na koberčeku a hrala som sa s autíčkami. V škôlke ich máme až toľko, že keby sme ich všetky poukladali za seba, tak by sa vytvorila väčšia kolóna ako v našom hlavnom meste. To by otecko veľmi nadával, keby bol medzi tými poslednými, čo by na to miesto dorazili.

"To je moje autíčko!"

Ozval sa môj malý kolega Samuel, ktorý si vždy všetko musí privlastňovať. 

"Nie je. Ty si ho nekupoval a ani nemáš zmluvu o vlastníctve."

Odbila som ho, čo ho náhle rozplakalo. Nechápavo som sa na neho pozerala a ťukala som si prstom po čele, aby som mu naznačila, že mu šibe.

"Ja ju mám!"

Skríkol tak hlasno, že upútal pozornosť všetkých detí. Asi si mysleli, že sa blíži k poriadnej hádke. Inokedy sa tu všetci ignorujú, ale akonáhle príde rad na výmenu názorov a bitku, tak si až berú ďalekohľady, aby im nič neutieklo. Dokonca mám občas pocit, že tu prebiehajú aj tajné stávky o tom, kto bude víťaz.

"Čo máš?"

"To, čo si povedala!"

Hneď som vedela, že ani len netuší, čo to je. To by musel mať otca policajta, aby o tom vedel.

"Klamár!"

Zasmiala som sa a on sa rozutekal preč. Tipujem, že išiel žalovať pani učiteľkám, ako keby si to všetko nemohol vyriešiť ako chlap.

"To bolo supel!"

Skríkol nadšene malý Jakubko, ktorý hneď po hádke pribehol ku mne bližšie.

"Dobrá som bola?"

Opýtala som sa, keďže som chcela počuť pochvalu z jeho úst. Dobre som však vedela, že som mu naložila tak, ako sa patrí. Nikto mi nebude kradnúť hračky, s ktorými sa hrám. 

"Najlepšia!"

Usmial sa a potom mi venoval pusu na čelo. Mala som čo robiť, aby som sa udržala na nohách. Tento chlapec je taký rozkošný, že už teraz som mu sľúbila vernosť do konca svojho života. 

"Ľúbim ťa."

Vyznala som mu moju lásku, ktorá pramenila v mojom malom srdiečku. Nedajte sa však oklamať veľkosťou. Pretože ten môj cit k nemu bol oveľa väčší ako ten, ktorý sa nachádza vo veľkých srdciach dospelých.

"Viac ako ľúbiš Miňonky?"

"Viac!"

"A viac ako ľúbiš gumových medvedíkov?"

Vyzvedal Jakubko, ktorý sa tváril veľmi zamyslene. 

"To neviem. Gumové medvedíky mi veľmi chutia."

Zaváhala som nad jeho otázkou. Keby sa spýtal na iné sladkosti, tak by som si určite vybrala jeho, ale keď mi dá na výber moje obľúbené cukríky, tak sa mi ťažšie hľadá odpoveď.

"Takže ma ľúbiš menej?"

Pozrel sa na mňa smutne. Už som sa bála, že sa tiež rozplače ako Samuel a bude na mňa žalovať, že som si nedokázala medzi nimi vybrať. 

"Menej nie. Ja ťa ľúbim rovnako."

Prišla som na odpoveď, ktorá by nikoho neurazila. Jakubko sa výrazne potešil, keďže hneď sa začal od radosti točiť na mieste.

"Zakrúti sa ti hlava!"

Napomeniem ho tak, ako to robí moja mamička, keď robím podobné šialenstvá.