Foxie's secret ✔

8.

Tom/Jacob

Išiel som zo školy, keď som v dialke počul hluk našej školníčky. Už len tá mi dnes chýbala. Pomyslel som si, nasadil som si slúchadlá, v ktorých mi hrala dôverne známa pesnička Sick Boy od Chainsmokers.

Videl som upratovačku, ako sa zaháňa metlou. U nej bežná činnosť. Započúval som sa do textu prehrávajúcej sa piesne. 

And they say that I'm the sick boy,
Easy to say, when you don't take the risk, boy.

Zrazu som sa potkol o vydutú dlaždicu vyčnievajúcu z chodníku. Moju pozornosť upútalo oranžové klbko, na ktoré sa upratovačka zaháňala. Ryška! Rozbehol som sa ku nim a zohol som sa pre ňu. Už som ju zdvíhal zo zeme, keď som dostal po chrbte drevenou rúčkou.

"A ste vy normálna?!" otočil som sa na ňu a metlu som jej z rúk vytrhol. "Uvedomujete si, sakra, ako to bolí?! Majte trochu rozumu, vy ochechuľa stará!" zvýšil som hlas. "Aká som ti ja ochechuľa?! Ty nevychovanec jeden!"
"Prosím?! Tak vy tu utlčiete nevinnú líšku, temer na smrť a ja som nevychovanec? Tak takto, ja ju vezmem a vy si zalezte do tej vašej chatrče, porozumeli sme si?" nečakajúc na odpoveď som Ryšku zodvihol a vydal sa smerom domov.
Ryška sa začala zvýjať, skoro mi spadla. "No, pšššt Ryška. Neublížim ti." bolo divné nazvať ju Ryškou, keď viem, ako sa volá. "Neboj, čochvíľa budeme doma." ak sa to dá nazvať domom.

Cara

Jeho objatie dosť hrialo, bolo to také príjemné. Keď som si však uvedomila, čo to robí, snažila som sa vyškriabať von. Keď sa mi to skoro podarilo, začal ma upokojovať. Mal pravdu. Do piatich minút sme boli u neho doma.
Teda, bol to skôr nejaký provizórny prístrešok. Začudovane som sa na neho pozrela.

"No, eh, počuj. Viem, nie je to nič moc, ale budeš to tu musieť chvíľku pretrpieť." poškriabal sa na zátylku a zasmial sa. "No, tak chvíľku počkaj. Hmm, tu je to." vytiahol krabicu spoza niečoho, čo som nevedela identifikovať. Vystlal to dekou, peknou, červenou. Nevedela som, čo mám robiť, tak som tam iba tak sedela a čakala, čo urobí ako ďalšie.

"Ehm, no, keď chceš, tu je voda, tam mám nejaký ten chlieb a ja neviem. Máš rada chlieb? Alebo chceš niečo iné? Eh." v duchu som sa smiala. Nechápem, prečo tak stresuje. Lahla som si na zem. Zívlo sa mi, dnes som už dosť vyčerpaná a všetko ma bolí. Neznesiteľne. "Hej hej, počkaj. Prečo si laháš sem? Tu máš pelech. No, nazvyme to tak. Dám ťa doň, dobre? Nie, že ma kusneš." nervozita z neho sálala ako teplo zo Slnka. Chudák on.

Jeho dlane ma jemne zodvihli a položili na mäkkú deku v krabici. "Dobrú noc." usmial sa na mňa a posadil si sa neďaleko mňa. Jemný úsmev sa mu pohrával s kútikmi úst, jeho zelenkasto hnedé oči sa dívali niekam do dialky. Vstal a lahol so na madračku opodiaľ. Zatvorila som oči a zaspala.

Tom/Jacob

Zobudil som sa na náhle buchnutie. Mohla byť tak jedna hodina ráno, nanajvýš dve. Rozlepil som oči a pozrel som sa na Caru, či sa jej nič nestalo. Zarazene som zostal pozerať. Mykala sebou zo strany na stranu, labky sa jej plietli a vydávala divné zvuky. Zo sekundy na sekundu ležala na zemi. Nie však ako líška, ale ako ryšavé dievča.

"Ryška?" podišiel som k nej. "Jac-" pozrela na mňa a jej zreničky sa zúžili. "Och nie." začala panikáriť. Odplazila sa odomňa čo najďalej, vstala a snažila sa odbehnúť, no na dvoch nohách jej to moc nešlo.
Pozeral som na ňu ako obarený. Pozrela sa na mňa. "J-ja to vysvetlím!" začala sa vykoktávať z vlastných myšlienok. "Ja-ja-" zviezla sa na zem. Pribehol som k nej a jej hlavu som si položil na svoje kolená.

"Pšššt. Si vyčerpaná." šepol som. "Pr-prepáč." hlas sa jej nervozitou triasol.
"Neospravedlňuj sa, Ryši. Nič sa predsa nestalo. A teraz si pospi." usmial som sa na ňu. Sám som po chvílke ticha zaspal.

Ahoj Wroxies!
Tak som premýšlala a dospela som k záveru, že kapitola bude každý druhý deň, takto to ide moc rýchlo.
Na novú kapitolu sa teda možno tešiť už v stredu!
Yours Wroxie <3