Foxie's secret ✔

6.

Cara

Zistila som, že je približne o rok starší a jeho obľúbená farba je krvavá červená. Kým sme prišli ku nore, ukázal mi veľa zaujímavých miest, podozvedala som sa o každom trošku, najmä o najvyššej, Yme. Bolo celkom prekvapivé, že je od toho istého klanu, ako aj ja. 

V nore som už mala aj svoje dočasné miestečko. "Tak, ako bolo?" zahlásil na privítanie Den. "Bolo fajn, dosť sme si sadli, však?" usmial sa na mňa  Tom. "Súhlasím! Mohli by sme ísť aj zajtra?" zazubila som sa. Touto myšlienkou som bola dosť nadšená. "To asi nebude možné, zajtra nám začína výcvik. Možno do neho Yma zaradí aj teba. Predsalen, si dosť silná." drgol do mňa. Silná? "Ahoj  Cara, videla si všetko potrebné?" vyušil nás náhle Ymin hlas.  "Aj viac, ako bolo potrebné." vzdala som jej menšiu úklonu. "To som rada. Mohla by si ísť so mnou?" nezostávalo mi nič iné, ako súhlasiť. 

Išli sme dlhou cestičkou, zatiaľ vládlo ticho, ale Yma ho prerušila. "No, rovno k veci. Máme tu pár pravidiel, o ktorých ti pravdepodobne Tom ani Den nič nehovorili." iba som prikývla, že je tomu skutočne tak. "Začnime teda od toho najdôležitejšieho. Všetci členovia musia mať na tvárach masky. Druhé, nikdy nezačínaj konflikty vo svorke ani s členmi inej svorky či Alium.  Tretie, nerozprávaj sa s ľudmi ani šlenmi inej svorky alebo Alium.
A v neposlednom rade, všetci sme si rovní, rešpektujeme sa takí, akí sme.
Je tu niečo, čo si nepochopila?" iba som záporne pokrútila hlavou.

Náhle mi však niečo napadlo. "Mám otázku." vyhrkla som. "Pýtaj sa." vyzvala ma Yma. "Môžem ísť ku ihrisku? Budem opatrná, sľubujem." vzhliadla som do jej prísnych očí. Zodvihla hlavu, čo sa mi vôbec nepáčilo. Začala som si uvedomovať, že niečo nie je v poriadku.

Yma

"Mami? Môžem ísť ku ihrisku? Budem opatrná, sľubujem!" vyhŕkla som. "Dobre, ale dávaj si pozor." usmiala sa. "Budem." natešene som sa rozbehla ku ihrisku. Venovala som jej pohľad, ona mi ho s láskou oplácala. Už som sa tešila na Oscara, ten sa však na ihrisku nenachádzal.

Prekvapene som sa teda rozbehla domov. Zlomene som zostala stáť, keď som videla, čo sa stalo.
"Mami!" rozbehla som sa k telu svojej matky, ktoré nehybne ležalo pod kopou hliny. "Mami!" po lícach mi stekali slzy a môj štekot prilákal tých, ktorých som sa bála najviac. "Yma, vždy som tu s tebou. Teraz bež." počula som ešte mamin hlas, ktorý jej tak uberal na silách. Jej láskyplné oči vyhasli.

"Nie. Nemôžeš." prehlásila som. "A-ale-" "Povedala som, že nemôžeš! Jasné?" zavrčala som skôr, ako som si stihla uvedomiť, čo robím.

"Pozrite sa, aká je vydesená! Úplne, ako všetci ostatný." zasmial sa jeden z lovcov. "Presne tak, alfu sa musíš báť!" drapol po mne jeho veľkou dlaňou, ale stihla som sa uhnúť. "Chyťte ju!" zvreskol. Začala som utekať. Nikdy ma nedostanú.

Jej vystrašený pohľad ma prebral k životu. Začala bežať smerom do hôr.
Alfu sa musíš báť. Nikdy som k tomu neprihliadala. Videla som, ako za ňou bežal Tom. "Čo ste to spravili?!" zakričal a snažil sa ju dohnať.

Ahoj Wroxies!
Včera kapča trocha neskôr, dnes trocha skôr.
V tejto kapči sa vám ukázala Yma, postava, ktorá tu z prvej osoby ešte nebola. Čo na ňu hovoríte?
Via love, Wroxie <3