Vojačka 2

XIII.

Otvorila som oči a na tvár mi prenikalo slabé svetlo. Ruku som si priložila k hlave na miesto, kde ma strelila.
,,Zabijem ju," zašomrala som, keď som sa posadila.
,,Si v poriadku?"
,,Och..." zavrčala som, keď som ucítila Alessandra.
,,Prebrala sa!" zadunelo mi v hlave.
,,Potichšie," zašepkala som.
Žmúrila som do slnka ktoré pomaly zapadalo.

➳➳

Wyreni si posadali na klády, ktoré boli poukladané do štvorca okolo ohniska. Sedela som tam a hľadala Alessandra. Odkedy ma zložil na zem a nechal pri jednej z klád, tak ho nebolo.

➳➳

Z lesa sa ozval smiech a potom sa vynoril Alessandro s Yezrielom a Aakilom. Alessandro sa zamračil, keď ma videl ako tam sedím. Zoskočil z koňa a kráčal ku mne.
Chcela som sa postaviť, no nedarilo sa mi to a on si to zrejme všimol.
,,Nechaj... ma." vyštekla som, keď mi chcel pomôcť vstať.
,,Pomôže..."
,,Nie," zavrčala som a sama som sa postavila, hoci celé moje telo protestovalo.

Možno mi zlomila rebrá...

Všetci nás sledovali.
,,Aurora." nadvihol obočie.
,,Niečo som povedala. Nechaj ma na pokoji." podišla som za klády k Ursusovi a medvedici.
,,Aur..."
,,Alessandro." skočil mu do reči Yezriel. Posadila som sa k Ursusovi a oprela som sa oňho sledujúc, ako zakladajú vatru.
Alessandro na mňa hľadel a Yezriel za ním tiež. Uložila som sa a tvár som ponorila do Ursusovej srsti. Hoci zapáchal, jeho teplo bolo príjemné.

➳➳

Prebrala som sa keď som zacítila vôňu pečeného mäsa. Zdvihla som sa a skĺzol zo mňa Alessandrov plášť.
Pretrela som si oči, nejako som sa pozviechala na nohy a pomaly som vykročila k Wyrenom a ohňu.
Postavila som sa medzi dve klády a hľadela som do ohňa. Niekoľko Wyrenov sedelo blízko pri vatre a na konároch opekali mäso, chlieb, cibuľu a slaninu. Alessandro zdvihol pohľad od zeme a pozrel sa na mňa.

Je šťastný, pretože našiel svojho brata. Skončí sa vojna a ty bez povšimnutia odídeš, pretože on je už pri svojich a na všetko zabudne oveľa ľahšie, ako si myslí...

Našepkalo mi v hlave niečo. Vydýchla som a Wyren sa posunul aby mi urobil miesto. Slabo som sa usmiala a posadila som sa na vyhriaté drevo.
Pozerala som do ohňa a nevšímala si ich rozhovory. Kylahni na mňa spoza vatry hľadela ako lovec na zver, ktorú si ulový a dá na večeru.
,,Nepozeraj sa tak na mňa!" vyletelo zo mňa. No nespoznala som svoj hlas. Ani trochu. Bol plný hnevu a smrti.
Alessandro sa zamračil na Kylahni a potom na mňa.
,,Sluta!" vyštekol na ňu Yezriel pomedzi to, ako si nás Alessandro obzeral. Sklonila hlavu.
Pozrela som sa na nich dvoch. Sedeli vedľa seba na kláde, usmievali sa rovnakými úsmevmi a rozprávali. Podobní ako vajce vajcu. Niet pochýb, že boli bratia.
Vstala som a vydala som sa k Alessandrovi. Zastala som pred ním a on zdvihol hlavu, aby mi videl do očí.
,,Na." podala som mu plášť.
,,Nechaj si ho," kývol na plášť.
,,Povedala som," zasyčala som cez zaťaté zuby.
,,Aurora."
,,William." zavrčala som a všetci k nám otočili hlavy.
,,Čo je?" vstal a zašepkal takmer nečujne. Zdrapil plášť tesne pod mojou rukou.
Zaklonila som hlavu aby som mu videla do očí.
,,Všetko v najlepšom poriadku, čo by bolo?" vykročila som späť k Ursusovi.

➳➳

,,Nech sa páči." ozvalo sa a odtrhla som pohľad od lesa.
,,Och... ďakujem." vysúkala som zo seba a vzala som Wyrenovi z ruky opečený chlieb so slaninou, cibuľou a niečim tmavým zeleným, čo som ešte nevidela a nejedla.
,,Môžem si prisadnúť?"
,,Uhm." prikývla som a posunula som sa.
,,Kylahni si nevšímaj," zašepkal.
,,Prečo je taká?"
,,Bola osobnou vojačkou Martanovi. Bez jedného slová odišiel a ona sa išla zblázniť, myslím, že potom, čo našli jeho vyplavené telo na brehu... tak sa aj zbláznila, no nejako sa z toho dostala a zaprisahala sa, že keď nájde vraha, stiahne ho zaživa z kože."
,,Dobre som dopadla." vychutnávala som si slaninu.
,,Pochybujem, žeby jej to jeden z princov dovolil. Inač, ja som Ikeni," usmial sa.
,,Aurora." falošne som sa na neho usmiala, keď sa na nás Alessandro pozrel.
,,Viem." uchechtol sa.
,,Tiež ideš po mojej hlave?"
,,Nie, snažím sa udržiavať dobre vzťahy."
,,Uhm."
,,Kylahni to nemyslí zle. Som strážca Yezrielovi a neviem si predstaviť čo by som robil kebyže mi urobí to, čo Martan jej."
,,Poznám to. Ja som neuchránila jeho a teraz sme tu."
,,Bola si jeho osobný vojak?"
,,Uhm."
,,Potreboval ho?" uchechtol sa.
,,Neviem a už ma to ani nezaujíma."
,,Zjavne si bola jedna z najlepších keď si ťa vybral... čo máš z rukou?"
,,Zajali ma a asi mi vykĺbili rameno... neviem." mykla som zdravým plecom. Zamyslel sa.
,,Yezriel vyzerá byť šťastný." prehovorila som.
,,Uhm. Hľadal ho odkedy zmizol."
,,Prečo?"
,,Nehľadala by si svojho súrodenca kebyže ho unesú?"
,,Neviem."
,,Keď bol Alessandro v plienkach, Yezriel sa oňho staral akoby to bol jeho syn. Koľkokrát sa Alessandro rozplakal keď ho jeho otec, kráľ, vzal na rúk. Myslel si, že Yezriel je jeho otec. Kráľ mu to nemal za zlé, keďže väčšinu času trávil mimo domoviny... no a potom prišla vojna... ale to nech ti povie on, on vie pravdu." oči mu zažiarili keď sa od vatry ozval hlasný smiech ich dvoch.
,,Ako dlho si jeho osobný vojak?"
,,Tridsať rokov."
,,A koľko tých rokov vlastne máš?"
,,Som taký starý, že som to prestal počítať... ponad sto." uchechtol sa.
,,Čítala som, že vy sa dožívate len stopäťdesiat rokov."
,,Vy? Skôr my. A nie, nie je to pravda. Sme nesmrteľní," uchechtol sa a ja som len nadvihla obočie.
,,Aj ty." zahľadel sa na mňa čiernymi očami.
,,Najradšej by som umrela hneď teraz." vzdychla som si.
,,Ále." usmial sa a odhalil dlhé, lesklé tesáky.
,,Som polowyren a aj tak som nesmrteľná?"
,,Aha, počkaj... to neviem. Nestretávam sa s polowyrenmi."
,,Mala som sa uraziť?"
,,Nie, nie!" zasmial sa.
,,Vieš kvôli čomu sme tu, však?"
,,Áno, no kráľ nie. Je za horami vo výcvikových táboroch pre vojakov. Mali by ste ísť potom za ním a povedať mu, čo sa deje... mohol by poslať loďstvo do prieplavu."
,,My?"
,,Áno. Bude si myslieť, že posol čo za ním prišiel po tej dlhej ceste zošalel. No keď uvidí svojho syna, pošle toľko vojsk, že obsadíme celé Kráľovstvo smrteľníkov." uchechtol sa a mňa striaslo.
,,Tak to aby som ich išla varovať," povedala som ironicky.
,,Och Taishmara! Prepáč. Zabúdam." uškrnul sa.
,,Aká Taishmara?" skoro som sa rozosmiala.
,,To je naša bohyňa. Drží nad nami ochrannú ruku."
,,Uhm. Alessandro mi hovoril, že nebyť jeho prastarej mami medzi bohmi, nebol by tu. Ako... ako určujete svojich bohov? Neviem ako sa to opýtať, no zaujíma ma to."
,,Každých stotridsať rokov sa narodí v tejto krajine Požehnaný a ten sa neskôr stane bohom. Keď umrie."
,,Kedy sa to stalo naposledy?"
,,Dábno predtým, ako sa princ Alessandro narodil."
,,Myslíš, že to je on?"
,,Neviem. Pokiaľ sa to neprejavilo nejakou... žiarou tak nie. Chceš ešte niečo jesť?"
,,Nie, som v poriadku, vďaka, že si si na mňa spomenul, aspoň niekto nechce, aby som umrela,"
,,Heh, tak ja pomaly pôjdem. Dobrú noc." zasmial sa a odkráčal.
,,Dobrú noc."