Vojačka 2

CVIII.

Vojak zastavil pred tmavozeleným stanom a pokynul vojakom, aby ma vpustili dnu.
,,Eich Mawrhydi!" zasalutovali a potom odhrnuli plachty vchodu.
So zdvihnutou bradou som vošla dnu a z hlavy som si zložila korunu a spod nej mokrú kapucňu. Korunu som si položila späť na hlavu.
Uprostred bol drevený kôl a od neho viedla hrubá reťaz až k svalnatému mužovi, ktorý sedel tvárou ku mne. Mal zatvorené oči a ani ho nehlo keď som vošla a už vôbec nie, keď zahrmelo.
,,Čo zase chcete?" zamrmlal.
,,Chcem sa porozprávať," povedala som. Okamžite otvoril oči a zabodol do mňa tmavohnedé oči. Nadvihol obočie.
,,Orlí jazdec." oslovila som ho.
,,Ty..." zavrčal trochu prekvapene.
,,Ja?" zamračila som sa.
,,Toto všetko je tvoja vina!" zavrčal potichu.
,,Nemám ani tušenie kto si. Odkiaľ vieš kto som ja?" sadla som si na stoličku, ktorá bola neďaleko vchodu.
,,Prečo si to urobila?"
,,Začneme poporiadku a od začiatku. Som Aur..."
,,Viem kto si, veľmi dobre to viem!" vyštekol.
,,A ty si...?"
,,Moje meno ti môže byť ukradnuté."
,,Chcem sa normálne porozprávať."
,,Ja sa s tebou nemám o čom rozprávať," zavrčal, prevalil sa na kolená a vstal. Obišiel kôl, posadil sa na zem a chrbtom ku mne sa oprel o kôl.
Vzdychla som si a vstala. Odopla som si z pliec plášť, hodila ho na stoličku a z čižmy vytiahla dýku. Pozrela som sa na vchod a potom vykročila k nemu.
Ani sa nepohol keď som si k nemu čupla a dýku mu priložila pod bradu.
,,Sprav to. Kráľ nebude veľmi nadšený keď mu zabiješ rukojemníka."
,,Nechcem ťa zabiť," precedila som pomedzi zuby a očkom kontrolovala vchod.
,,Tak čo chceš? Načo si tu prišla?"
,,Potrebujem pomoc."
,,Ty?" zasmial sa.
,,Ja. Neviem kto alebo čo si, ale potrebujem tvoju pomoc. Si rukojemník, čiže si pri zmysloch a nie si pod nejakou kliadbou alebo čo a nie si na strane kráľa, nie?"
,,No...?" zamrmlal.
,,Si Orlí jazdec, čiže budeš poznať Torstena, Iriana a Asbjørna." šepkala som.
,,Ja som Irian." odvetil. Zamrzla som.

Toto nemôže byť Irian.

,,Chytili vás?"
,,Len mňa."
,,A kde sú tí dvaja?"
,,Netuším. Odleteli."
,,Prečo nie si s nimi?"
,,Lebo."
,,To nie je odpoveď."
,,To ma nezaujíma," zavrčal.
,,Aký drzý." hrot dýky som mu zatlačila pod bradu.
Olek ho opísal inak.
,,Keď si Irian, povedz mi, kto je Alessandro?"
,,Princ tých Wyrenov."
,,Tých? Nie aj tvoj?"
,,Nie," zavrčal.
,,Hmmm... poznáš Oleka?"
,,Poznám ako poznám."
,,Tak poznáš alebo nepoznáš?" prekrútila som oči.
,,Viem, kto to je." zavrtel sa, akoby sa chcel lepšie v udupanej tráve usadiť.
,,Videl si ho už?"
,,Dalo by sa povedať, že áno." mykol plecami a trochu sa odtiahol od dýky.
,,Ako vyzerá?" prižmúrila som oči, keď som pod blonďavými vlasmi zahliadla čierne pramienky.

Ten bastard Emerson mi neverí.

,,Načo ti to je?"
,,Aby som vedela," povedala som sladko a dvoma prstami som mu od seba oddelila pery, aby som mu videla tesáky. Zavrčal a odtiahol sa. Pokrútila som hlavou. Jeho tesáky vyzerali byť dlhšie ako wyrenské.
,,Čo robíš?!" vyštekol.
,,Uisťujem sa." mykla som plecami.
,,Nedotýkaj sa ma."
,,Som kráľovna, môžem si robiť čo len chcem."
,,Nie so mnou."
,,Možno ťa to prekvapí, ale aj s tebou," zapriadla som a zamyslela sa nad nejakou otázkou.
,,Má sestru?"
,,Olek?" zasmial sa.
,,Má?"
,,Nemá." pokrútil hlavou. Uchechtla som sa a naklonila k jeho uchu, ktoré mal trochu dlhšie, ako nejaký Wyren.
,,Emerson ti zrejme nepovedal všetko a rada by som ťa nechala na pokoji, kebyže ma neprezradíš, Irian." zašepkala som a dýku som zatlačila až po rukoväť do jeho hlavy.

➳➳

Vyšla som zo stanu a na hlavu si hodila kapucňu.
,,Hoďte ho niekam." kývla som hlavou na stan za sebou. Vojaci si vymenili pohľady a po jednom vošli dnu.
Kráčala som späť do Emersonovho stanu.
Už teda aj môjho.

Ak tu je niekde Irian, musím ho čo najskôr nájsť. Nech sa deje čo chce.

➳➳

,,Mňa porazí!" vletel dnu Emerson.
,,Hm?" otvorila som oči a hlavu zdvihla z okraju zlatej vane.
,,Ty si ho vážne zabila?" nadvihol obočie a ostal stáť pred vchodom.
,,A? Nebol ku mne milý. Nenechám si skákať po hlave." mykla som plecami a užívala si posledné chvíle teplej vody.
,,Myslel som, že ti zabíjanie Wyrenov vadí." vykročil ku mne pomaly.
,,Vadí, ale on bol drzý."
,,Aj ty si drzá." veľkými rukami oblapil boky vane a nahol sa nado mňa.
,,Ja si myslím, že tebe sa to páči."
,,Hej, privádza ma to do šialenstva," povedal tajomne a pohľadom lietal medzi mojim krkom a očami.
,,To je dobré," zapriadla som.
,,Hm, hej." mykol plecami.
,,Nechcel si zvolať bratov?"
,,Zvolával som, pokiaľ som nezistil, že si sa zabávala."
,,Vadí ti, že som ho zabila?" nadvihla som obočie.
,,Ale kde..." usmial sa a vystrel sa.
,,Tak? Aj tak to bol pre teba "len" Wyren."
,,Veď hej." mykol plecami a vyhrnul si rukáv.
,,Prečo si ma za ním vôbec poslal?"
,,Len tak, so mnou sa nechcel rozprávať a bol drzý. Dúfal som, že ho skrotíš." uškrnul sa a čupol si vedľa vane.
,,Tak prečo si ho nezabil?"
,,Neviem, možno som vedel, že prídeš." usmial sa a ruku ponoril do vody. Hladil ma po stehne.
,,Povedz mi pravdu."
,,Akú?" zahľadel sa mi do očí.
,,Nechceš pomôcť Wyrenom. Chceš ich zabiť a ovládnuť to tu."
,,Myslel som, že to vieš ale... ja by som ich nezabíjal, ak by spolupracovali."
,,Tak sa s kráľom porozprávaj, možno dá zničiť Múr."
,,Nebudem sa s nikým rozprávať," zavrčal.
,,Prečo? Veď tebe to ide tak dobre." chytila som mu ruku za zápästie a položila si ju na pravý bok.
,,Nás sa nikto nepýtal, či chceme ísť za Múr."
,,Kráľ si len chránil svojich ľudí,"
,,Ja si tých svojich chránim tiež." zabodol do mňa pohľad. Diabolsky som sa usmiala aby ma nepodozrieval.
,,Ty ochranca." zasmiala som sa a chytila ho za golier. Potiahla som ho k sebe a zastavila ho pár centimetrov od mojej tváre.
,,Ak si taký ochranca marthaufgského ľudu, prečo si ma ešte nezachránil pred tou chladnúcou vodou?" uškrnula som sa. Široko sa usmial a pobozkal ma.
Do vody ponoril aj druhú ruku s celým rukávom.
Ľavou ma chytil za stehno a pravú mi položil na chrbát. Zaprel sa a vytiahol ma von.