Vojačka 2

XLIX.

,,Wyrenské dievča." usmial sa na mňa aj kráľ. Sklonila som hlavu a hneď ju zdvihla.
,,Ako sa voláš?" vyriekla jemným hlasom červenovlasá kráľovná.
,,Aurora."
,,Aurora." povedala si pre seba a usmiala sa.
,,Čo ťa sem privádza?" opýtal sa zachrípnuto muž hneď vedľa kráľa.
,,Ja... potrebujem vašu pomoc."
,,Našu pomoc?" uchechtol sa muž.
,,Áno."
,,Načo?"
,,Lebo potrebujeme armádu na zničenie bytostí spoza Neprehľadných hôr na ľudskom kontinente."
,,Nebodaj je Wyrenov málo." povedal ďalší.
,,Armády tých bytostí sú veľké a nedajú sa len tak ľahko zabiť."
,,Hm..." všetci muži sa zamysleli, okrem kráľa.
,,Teraz z iného súdka. Vieš prečo ťa sem Xayah priviedol? Lebo inak by ťa mohol úplne v poriadku prehodiť späť."
,,N-nie." nadvihla som obočie a zahľadela som sa na Xayaha, ktorý stále pozeral pred seba.
,,Nepovedal ti to?"
,,Nie."
,,Nid? Xayah, zavolal som ich tu a ty jej to nepovieš?" ukázal na asi svoje deti.
,,Keď príde Emerson, nech jej to povie."
,,Je na ceste." prikývol kráľ.
,,Kto je Emerson?" šepla som mu.
,,Pšt." sykol potichu.
,,Ale si si vedomá toho, že sme tu zapečatený? Cez Múr neprejdeme."
,,Pustím vás."

Ako? Nemáš kľúč.

,,Och, dobre." uškrnul sa.
,,Ale treba to urobiť rýchlo, Duchovia sú už na tomto kontinente."
,,Pozajtra." vyhlásil. Chcela som vyjednávať aby sa išlo už zajtra, no on pozná svoje armády a všetko okolo nich a vie, koľko času potrebuje.
,,Dobre." vydýchla som.
,,Dievčatá, zoznámte sa s ňou a zoberte ju napríklad do záhrady. Xayah, arhoswch yma." hneď ako dohovoril sa ku mne ženy prirútili. Červeno a čiernovlasá ma chytili pod pazuchy, druhá sa postavila vedľa, poklonili sme sa a už ma s úsmevom ťahali von.

➳➳

,,Aké je to byť človekom?" opýtala sa čiernovlasá Aleissa.
,,Neviem ako ti to mám opísať." mykla som plecami a posadili sme sa na hojdačku ktorá visela z jaseňa.
Killean, dievča s červenými vlasmi dlhými až po zadok, sa posadila do trávy pred hojdačku a po mojom ľavom boku si sadla Aynan. Vlasy mala zložito pozaplietané.
,,Nikdy som nevidela človeka." pokrútila hlavou Killean.
,,Nie?"
,,Nie."
,,Teraz vidíš." uchechtla som sa.
,,Koľko máš rokov?" naklonila sa Aynan aby mi videla do tváre.
,,Osemnásť."
,,Osemnásť?" zasmiala sa Aleissa.
,,Áno. Vy mate koľko?"
,,Ja mám päťsto jeden, Aynan ma štyristo sedemdesiat a Killean je najmladšia z nás všetkých. Má len sto tridsaťtri."
,,Že len." uchechtla som sa a oni sa potichu zasmiali.
,,A tí muži, to boli vaši bratia?"
,,Uhm."
,,Je zaujímavé mať osem súrodencov." nadhodila Killean a usmiala sa. Úsmev som jej opätovala.
,,Ak by ťa zaujímalo, tí majú toľko rokov, že to ani nepočítajú." zasmiala sa Aynan.
,,Hm, skúsim. Niektorí z nich má osemsto šesťdesiat." zamyslela som sa.
,,Bola si blízko, Vardan, ten má osemsto osemdesiat päť."
,,Ako to, že vás baví tak dlho žiť? Byť nesmrteľný? Ja som smrteľná a život ma omrzel po pätnástich rokoch." zdvihla som hlavu a zahľadela som sa na poobedňajšiu oblohu.
,,Neviem ani ja." usmiala sa Aleissa.
,,Koľko rokov má Xayah?"
,,Sedemsto dva." povedal mužský hlas, no neuvedomila som si to.
,,A je od Vardana ešte niekto starší?"
,,Áno, Emerson." uškrnula sa Killean. Neveriacky som pokrútila hlavou.
,,On je najstarší, hej?"
,,Áno." znova mužský hlas. Zamračila som sa a otočila. Xayah a jeho sestry sa rozosmiali.
,,Dobré." uchechtla sa Killean a Xayah sa postavil vedľa nej a zahľadel sa na mňa.
,,Čo?" nadvihla som obočie.
,,Ale nič." pokrútil hlavou.
,,Pomôžete mi, však? Ja... ja ich nemôžem nechať umrieť. Nie nevinných ľudí."
,,Keď povieme nie?"
,,Tak musím okamžite teraz odísť." vstala som.
,,Sadni si, ideme do toho."
,,Naozaj?" vyvalila som oči.
,,Áno." usmial sa.
,,Ďakujem!" neovládateľne som sa mu hodila okolo krku. Aynan sa rozosmiala.
,,Prepáč." zahryzla som si do pery a rýchlo som sa posadila späť. Usmial sa a prehrabol si vlasy.
,,Si si istá, že si človek alebo polowyren?" vzala si Aleissa moje vlasy medzi prsty.
,,Hm, áno. Prečo?"
,,Vlasy máš čierne ako Marthaugf." uškrnula sa.
,,Beth ddywedodd ein tad wrthych chi?" drgla Killean Xayaha do nohy.
,,Dim byd." pokrútil hlavou.
,,Viete, čo má zaujíma?"
,,Nie?" venoval mi pohľad Xayah.
,,Ako... ako to tu máte s vládnutím?"
,,Vládu preberá najstarší syn alebo dcéra." založil si ruky za chrbát a vystrel sa.
,,A čo s ostatnými? Je vás deväť."
,,Každý máme svoje sídlo v jednom z našich miest a tomu vládneme."
,,Aj vy máte dlovy?" pozrela som na princezné.
,,Áno. Ukážem ti ju?" vyhŕkla nadšene Killean.
,,Killean, nechaj ju." prekrútil oči Xayah.
,,Koho?"
,,Dlovu." doplnila Aynan.
,,Už nebude unavená, Xayah, prosím!" rýchlo sa otočila na brata.
,,Killean, povedal som!" zavrčal.
,,Dobre." prekrížila si ruky na hrudi a zahľadela sa do zeme.
,,Čo je jej dlove?" zahľadela som sa na Xayaha.
,,Preletela s ňou celé územie a keď sa vrátili, mysleli sme si, že zdochne."
,,Pýtala som sa jej a povedala, že vládze." zamračila sa Killean.
,,To dlovy hovoria vždy. Nepočúvaj ju." uchechtla sa Aleissa.
,,Máš sa ešte čo učiť." zasmiala sa Aynan.
,,No a čo." mykla plecami.
,,Ty máš nejaké zviera?" pozrela na mňa Aleissa.
,,Mám medvedicu, Teylie."
,,A kde je?" naklonila hlavu Killean.
,,Bojuje s Duchmi." vydýchla som.
,,Nemala by ťa sprevádzať?" Aynan si vymenila pohľad s Xayahom a ten mykol plecami.
,,Nie, potrebovali sme vojakov."
,,Prečo si nešla bojovať aj ty?"
,,Lebo by tu teraz nebola." odpovedala za mňa Killean.
,,Pravda." vyškerila sa Aynan.
,,Potrebovali sme ísť za kráľom aby mohol vyviesť armády."
,,Aurora pozná Castiana." povedal odrazu Xayah a Killean stŕpla.
,,Čo?" zamračila sa.
,,Že Aurora..."
,,Počula som. Ty ho poznáš?"
,,Eh... áno." hodila som pohľad po Xayahovi.
,,To nie je možné aby ho poznala..."
,,Je." vydýchol.
,,Čo je na tom?" nadvihla som jedno obočie.
,,Bola to totiž jej tajná láska." kývol na Killean a prekrútil oči.
,,Naozaj?" nadvihla som obočie.
,,Nie!" skríkla a vyskočila na nohy.
,,Nebudeme si klamať." zasmial sa.
,,Xayah! Nevymýšľaj si!" zdrapila ho za rukáv.
,,Nevymýšľam." zachytil jej päsť keď ho chcela udrieť do ramena.
,,Prestaň!"
,,Veď nič nerobím!" zavrčal.
,,Nikto to nemal vedieť." bila ho do pravej ruky a on sa smial.
,,Teraz to vedia všetci lebo si sa sama priznala." uchechtla sa Aynan.
,,Ehm, čo? Nie. To bolo... len tak." rýchlo si sadla a robila sa že nič. Potláčala som smiech a neskôr som vybuchla a pripojila som sa k Xayahovi.