LVIII.

280 19 0
                                    

,,Vaše veličenstvo, doniesli vám brnenie." Ninon otvorila dvere a dnu vošli dvaja vojaci s dreveným stojanom, na ktorom bolo brnenie z rýdzeho zlata. Nadvihla som obočie. Vojaci stojan položili a uklonili sa.
,,Dobre." prikývla som a pristúpila k nemu.
Zlaté šupinové brnenie malo na chrbte dieru, cez ktorú sa obliekalo. Okraj diery lemovalo niekoľko železných háčikov, na ktoré sa pripevnili ďalšie šupiny, aby sa zakryla diera. Brnenie končilo zo spodnej strany rúk na zápästiach a z vrchu až na hánkoch.
Z pliec visela reťazová tunika s kapucňou a dlhým rukávom. Na pleciach boli dva chrániče a uprostred nich bol červený diamant.
Reťazová tunika bola po kolená a spredu bol výstrih v tvare A. Čižmy po kolená boli obrnené zlatými plátmi, na kolenách mali dva špice perfektné na prebodávanie a na pätách boli ozubené kolieska.
Z bokov visela sukňa do polky stehien zo zlatých a svetlých kožených plátov.
Na páse bol remeň s pošvou na meč. Na chrbte bolo niekoľko remeňov na štít a tulec s lukom.
,,Mae'r brenin yn dweud bod yn rhaid i chi benderfynu a fyddwch yn rhoi ar y arfwisg yn awr, neu y tu ôl i'r Wal." povedal vysoký vojak a hľadel niekam za mňa.
Prilba vyzerala skôr ako odseknutá hlava nejakej potvory.

Prečo mi to pripomína Troglina?

Mohla končiť niekde pod ušami. Boli do nej vyryté tŕne a na vrchu boli dva rohy. Pomedzi oči viedol pás, ktorý chránil nos a medzi očami bol zasadený červený drahokam.

Zrejme majú toľko bohatstva, že ho musia dávať všade.

Od uší viedli ďalšie dva pásy, ktoré chránili líca. Pásy, ktoré končili vedľa kútikov úst, mali dva kly.

Šikovný lukostrelec by ma cez tie otvory aj tak dokázal zabiť.

Vojak držal rukavice s rovnakými tŕňmi ako na prilbe a druhý držal v ruke šupiny na dieru.
,,Kráľ povedal, že sa máte rozhodnúť či si dáte brnenie teraz, alebo až za Múrom." preložila Ninon.
,,Potom."
,,Wedyn." preložila im Ninon. Vojaci prikývli, uklonili sa a odišli aj s brnením.

➳➳

,,Slúžky vám o chvíľu donesú ďalšie veci." povedala Ninon. Prikývla som a sadla som si na štokerlík. Ninon mi rozčesala vlasy a z každého pramienka mi uplietli vrkôčik a stisli ich koženými remienkami.
,,Každý a jeden vojak má upletené vrkoče. Pletieme ich odvtedy, čo ich mal kráľ Billfred na každý súboj upletené. Raz ich nemal a smrteľne ho zranili. Je to pre šťastie a je to už tradícia." povedala. Vrkôčiky potom stisla do copu.
,,Hotovo." usmiala sa a odstúpila.
,,Ďakujem." prikývla som a vstala. Postavila som sa k oknu a čakala.
O chvíľu dnu vošli slúžky s plnými rukami a za nimi jeden vojak, ktorý mal tulec a luk.
,,Dillad ar gyfer y frenhines." povedala jedna.
,,Rhowch ef ar y gwely." odpovedala Ninon. Dve slúžky prikývli a veci úhľadne uložili na posteľ. Potom sa uklonili a odišli.
,,Poďte sa obliecť." usmiala sa Ninon. Vykročila som k nej a vzala som z postele čierne kožené nohavice. Potom čiernu tuniku, ktorá končila na kolenách a v predu mala výstrih v tvare A a na pleciach bol našitý plášť, ktorého koniec zdobili sivé tŕne a v polovici plášťa sa strácali. Bol do polovice lýtok.
Ninon mi podala rukavicu na pravú ruku, ktorá mala odstrihnuté prsty, okrem ukazováka a prostredníka.
,,Načo?" pozrela som na ňu a potom na vojaka.
,,Pam?" opýtala sa ho Ninon.
,,Gyda y faneg gallwch hwy gadw y llinyn y bwa. Mae gennym wahanol cord na'r llall." objasnil a pohľad som venovala Ninon.
,,S rukavicou dokážete dlhšie udržať tetivu luku. Máme iné tetivy ako ostatní."
,,Aké iné?"
,,Beth arall?" znova mu preložila Ninon.
,,Ar ôl ychydig, os bydd y llinynnau bwa canol yn dynn, mae'n dechrau i dorri i mewn i'r croen. Diolch i maneg, fodd bynnag, nid yw."
,,Po chvíli, ak je tetiva napnutá, sa začne zarezávať do kože. Vďaka rukavici však nie."
,,Cord yn deneuach ac yn gyflymach." dodal.
,,Tetivy sú tenšie a rýchlejšie."
,,Aha." prikývla som. Do pošvy som vložila zakliatý meč a cez hlavu a ľavú ruku som si prevliekla tulec na pravé rameno a ľavý bok. Luk som si zavesila na ľavé rameno a tak ako vojak povedal, tetiva bola tenšia a keď som ju chvíľu bez rukavice držala, začala sa mi rezať do prstov.

➳➳

Vojaci mi otvorili dvojkrídlové dvere do jedálne, v ktorej už sedelo niekoľko ľudí. Generáli, kapitáni, velitelia, Emersonový rodiačia a súrodenci. Emerson sedel za vrchstolom a po jeho ľavici bolo voľné miesto. Pre mňa.
Keď som tak po všetkých preletela pohľadom, mali na sebe totožné brnenie, aké doniesli mne do komnaty. Teda okrem Killean, Aynan, Aleissi a ich matky. Tie mali šaty ako na obyčajné raňajky.
Emerson a jeho otec mali na prilbách, ktoré mali položené vedľa seba na stole, medzi očami žiarivý červený drahokam. Emersonový bratia mali tmavo červené. Generáli mali modrý, velitelia zelený a kapitáni biely. Zatiaľ čo som stretla niekoľko pripravených vojakov, tí mali drahokam čiernej farby.
Usadila som sa na stoličku a pustila som sa do jedla, hoci som vôbec nemala chuť.
,,Hotová bojovníčka." zasmial sa Emerson.
,,Hm." usmiala som sa a odpila som si z čistej vody, ktorú som vymenila za víno.
Emerson mal takisto na hlave nespočetne veľa vrkôčikov. Ale to všetci v tejto miestnosti.

➳➳

,,Brenin, llwyfannau yn barod." pribehol k nám vojak a uklonil sa. Stáli sme spolu s Emersonom na chodbe a hľadeli von oknom. Na mesto a na dlovy lietajúce nad ním.
,,Mae pob hawl. Datganiad Dhoug." temne sa usmial. Oči mu zablikali od radosti.
,,Jediné slovo, ktoré som rozumela bolo ,dobre'. A ,Dhoug' nie je slovo, ale názov, však?"
,,Áno." venoval mi ďalší temný úsmev.
,,Prečo sa tak usmievaš? Straší ma to."
,,To je nič oproti tomu, čo ťa vystraší o chviľu." žmurkol a ruky v zlatých rukaviciach mi položil na boky.
,,Čo to je?" zamračila som sa.
,,Dhougovia. Armáda, ktorú sme vytvorili a cvičili presne pre túto príležitosť."
,,Nepáči sa mi to, Emerson."
,,Viem a ani sa ti to páčiť nebude, no nemáme na výber." pobozkal ma na čelo. Z okna vzal prilbu, dal si ju na hlavu a potom odišiel.

Dhougovia. Nech je to čo chce, zrejme to malo ostať zatvorené.

➳➳

,,Bydd dau gant a hanner o ddynion yn mynd i bob llwyfandir. Mae gennym ugain llwyfan, sy'n golygu y bydd pedair mil o ddynion yn cyrraedd yr un pryd. Byddant yn hedfan yma bob yn ail ddydd. Mae gennym cant a hanner o ddynion yn y cyfrwy. Bydd wyth deg yn hedfan gyda plateaus, a bydd ugain yn mynd â dynion i mewn i'r cyfrwy. Bedwar diwrnod yn ddiweddarach, daw llwyfannau i Dhoug." kričal Emerson aby ho generáli, kapitáni a velitelia počuli, aby to potom mohli podať svojim oddielom. Bolo tam aj zopár vojakov.
Stáli sme pred hradom na najvyššom schode. Nad a pod nami už poletovali a pobehovali jazdci s dlovami.
Ja som vedľa Emersona stála a tvárila som sa, že som všetko do bodky rozumela.
,,Mae'r llwyfannau cyntaf yn hedfan awr. Dyna ni." mľaskol. Muži sa postavili do pozoru.
,,Yn gartrefol." preletel po všetkých pohľadom. Muži sa mierne poklonili. Emerson sa otočil a kráčal do útrob hradu.
,,Emerson?" začala som.
,,Na každej plošine pôjde dvesto päťdesiat mužov. Máme dvadsať plošín, čo znamená, že v rovnakom čase prídu štyri tisíce mužov. Budú lietať každý druhý deň. Máme sto päťdesiat mužov v sedle. Osemdesiat ľudí letí s plošinami a dvadsať mužov zoberie vojakov do sedla. O štyri dni neskôr priletia plošiny po Dhougov."
,,Och, ďakujem. Ďalej?"
,,Plošiny odlietajú o hodinu."
,,A to ,dyna ni'?"
,,To je všetko."
,,Nerozumiem."
,,Dyna ni' znamená to je všetko."
,,Aha." kývla som hlavou.
,,Yn gartrefol' znamená pohov."
,,Uhm. Ako dlho sa budeme presúvať?"
,,Približne osem dní."
,,Osem dní akože osem dní alebo osem dní ako každý druhý."
,,Osem dní ako osem dní." usmial sa.
,,Dobre."
,,Možno dlhšie. Neviem. Ešte neviem presný počet Dhougov. A niektoré légie už vyrazili pešo a na koňoch."
,,Tvoj typ na počet Dhougov?"
,,Dvadsaťtisíc."
,,A koľko je marthaugfov?"
,,Stotisíc osemsto."

Stodvadsať tisíc osemsto členov armády. Ak je wyrenov aspoň stotisíc, Duchovia si budú kopať hroby keď nás len uvidia postupovať.

Vojačka 2Where stories live. Discover now