Accio příběh! (HP pisatelská soutěž)

Neville (memeemi5)

Neville sedel na raňajkách vo Veľkej sieni. Stoly boli pestro prestreté, na začarovanej oblohe plávali iba ľahké jemné mráčiky a on sa neustále musel pozastavovať nad tým, že nikde nie je ani stopy po besnení, ktoré sa tu odohralo v máji. Hrad bol vtedy takmer kompletne zničený, oprava zabrala mesiace napriek čarovaniu, ktorým si pomáhali. Čo bolo horšie, v tú osudnú noc tu vyhasli životy desiatok ľudí, či už smrťožrútov alebo bojovníkov svetlej strany. Čarodejnícka spoločnosť sa z toho doteraz nevedela spamätať, tápala v tme a vždy, keď sa zdalo, že sa všetko vrátilo do normálu, prišlo kruté prebudenie v podobe ďalšej spomienky na smrť nejakého človeka.

Aj Neville sám bol v podobnom rozpoložení. Bitka o Rokfort aj udalosti jej predchádzajúce ho zmenili. Už to nebol ten nešikovný chlapec s talentom na herbológiu. Teraz sa z neho stal mladý muž, člen odboja, ktorý vytrval počas najhoršieho náporu zla na školu, nebál sa zapojiť do bitky, vystúpiť pred samého Voldemorta a vysmiať sa mu. A zabil hada, ako mu ľudia neustále pripomínali.

Je pravda, že sa aj cítil inak. No radšej by sa vrátil k svojmu starému ja, ktoré sa nemuselo starať o nič, len aby prešlo z transfigurácie.

Transfigurácia. To bol problém, ktorý ho omínal už od včerajška, hoci si zaň mohol sám. Rozhodol sa totiž vrátiť do školy a dokončiť si posledný ročník. Keď sa o tom bavil s profesorkou – riaditeľkou – McGonagallovou, súhlasila a on ju poprosil ešte o jedno – chcel spraviť MLOK-a z Transfigurácie.

Tento predmet bol jeho strašiak už od príchodu na Rokfort, veľmi mu nešiel a Nevilla vlastne ani nebavil. No počas posledného roka sa tak zlepšil v rôznych premieňacích kúzlach, že sa rozhodol poraziť aj odvekého nepriateľa a spraviť záverečné skúšky.

Profesorka McGonagallová bola veľmi skeptická, keďže poznala jeho schopnosti z hodín a tiež preto, lebo na Transfiguráciu nechodil ani v šiestom ročníku. Povedala, že ak ho má pustiť do posledného, musí prejsť skúškami, ktoré mu zostaví.

Nevillovi sa podarilo spraviť ich, a tak mu prekvapená a úprimne potešená riaditeľka udelila povolenie na štúdium.

Myslel si, že ho zvládne, hodiny predsa určite budú vyzerať ako keď na ne chodil naposledy, no zmýlil sa. Namiesto klasickej vyučovacej hodiny mal akýsi kurz, kam chodilo desať ľudí vrátane neho. Viedol ho nový učiteľ, keďže profesorka McGonagallová už mala iné povinnosti, obľubujúci zelenú farbu. Hneď na prvom stretnutí, ktoré bolo včera, im zadal náročnú úlohu – vymyslieť vlastné transfiguračné kúzlo, naučiť ho spolužiaka z ročníka a napísať o tom všetkom dlhú esej.

Neville sa tým trápil odkedy im zelenáč povedal zadanie, no stále nevedel, ako vytvorí úplne neznáme kúzlo. Predpokladal, že druhá časť už bude hračka. Najprv sa teda musí sústrediť na vytváranie.

A na to potreboval pomoc. Našťastie, presne vedel, kto by mu ju mohol poskytnúť.

Hermiona Grangerová sa práve prirútila k stolu a hrmotne si sadla keď na ňu Neville pomyslel. Tiež sa rozhodla dorobiť si siedmy ročník a narozdiel od neho, ona minulý rok nemala ani to minimum hodín, ktoré navštevoval on počas vlády Carrowovcov. Preto musela všetko doháňať, čo vysvetľovalo úkaz, ktorý sa práve odohrával.

Hermiona sa začala ládovať praženicou, pripomínajúc skôr Rona ako seba samú, zjavne sa ponáhľala. Neville si povedal, že najlepšie bude osloviť ju už teraz.

„Ahoj Hermiona... pomohla by si mi so zadaním z transfigurácie?" natočil sa k nej v nádeji.

„Ko? Ochkaj," zdvihla prst, kým dožula, a potom sa naňho sústredila.