Just Friends (Sparkling Notions 1)

Awakening (Prebudenie), časť 53.

Keď som sa ráno zobudila, nič ma nebolelo. To bolo prvé, čo mi zišlo na um skôr, ako som otvorila oči - že ma nič neomína, nebolí, že si všetko cítim. Nie je to divné po noci, strávenej na mramorovom schode pred dverami svojho šéfa? No je!

Všetko sa vysvetlilo, keď som ospalo otvorila oči. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala. Predsalen som sa pred chvíľou prebrala zo sladkého spánku. Bola som vnútri. V jeho dome. Ako je to možné? Nepamätám sa, že by som šla dnu. Bola som opitá? Nie to asi nie. Prečo by ma opíjal pred vlastnými dverami? Poškodilo by mu to povesť. A keby ma opil vnútri, pamätala by som si aspoň to, že som sem vstúpila. Z toho vyplývalo iba jedno - musela som spať. Ak teda neberieme do úvahy ďalšie obludnosti. Aj to však bolo diskutabilné, pretože v poslednom čase som mala dosť krehký spánok. Ako je teda možné, že som sa nezobudila, keď ma sem prenášal (Aspoň myslím, že to bol on. Hádam by si na to nenajal ľudí, nie?) ? Na túto otázku, ako na tisíce ďalších som nepoznala odpoveď.

Odhrnula som zo seba deku, pretrela si oči a ponaťahovala sa. Jeho gauč bol síce pohodlný, no stále to nebola posteľ. Posteľ bola jednoducho nenahraditeľná. Premýšľali ste niekedy nad tým 'čo keby nebola posteľ?' ? Ja radšej nie.

,,Ránko." ozvalo sa spoza mňa.

,,Ako dlho som tu a nie vonku?" spýtala son sa ho namiesto pozdravu.

,,To nie je veľmi slušné, zlatko." naoko ma pokarhal Matt. Akosi z neho sršala dobrá nálada. Nesedelo mi to. Niečo sa muselo stať.

,,Dobré ráno. Ako dlho som..." nestihla som dokončiť.

,,Večer som ťa sem preniesol. Pršalo a ty si spala. Prekvapilo ma, že ťa dážď nezobudil." vysvetlil.

,,A my sme...vieš..." koktala som. Nedávalo to priveľmi zmysel, ale potrebovala som poznať odpoveď. Veď čo ak...? To tu bolo vždy.

,,Myslíš, či som ťa neznásilnil v spánku?" zasmial sa.

Mne teda dvakrát do smiechu nebolo.

,,Ale no tak, Alice. Akú to máš o mne mienku?" pokrútil hlavou.

Zamračila som sa.

,,Neboj sa, nič som s tebou nerobil. A keby áno, stavím sa, že by si to cítila." lišiacky sa usmial.

Prglgla som. Táto téma mi nerobila dobre.

,,Nejdeš do práce?" zmenila som tému.

,,Nie. Na čo tam pôjdem, keď ty máš dovolenku?"

Zdesene som na neho zazrela.

,,Bože, Alice! Čo je to dnes s tebou? Bol to len vtip. Samozrejme, že idem do práce, len trochu neskôr."

,,To nebolo ani trochu vtipné." zamrmlala som tak, že to Matt nepočul.

,,Poď, urobil som raňajky." natiahol ku mne ruku a pomohol mi zdvihnúť sa z pohovky.

,,Dala by som si skôr sprchu. Môžem?" pri ňom ma normálne aj prechádzala chuť do jedla. Sťahoval sa mi žalúdok.

Chvíľu na mňa zvláštne pozeral a potom prikývol.

,,Prvé poschodie, napravo."

Vybehla som ako blesk. Neviem, kde sa to vo mne vzalo. V skutočnosti som sa skôr priraďovala k tým korytnačím typom.

Sprchu som naozaj potrebovala ako soľ. Matt asi hovoril pravdu, že som zmokla, lebo celé moje oblečenie páchlo a ja s ním. Deka tomu asi neprospela. Ale čo by som chcela? Aby ma vyzliekol a obliekol do suchého? Nie. Radšej nie.

Zhodila som so seba to smradľavé oblečenie a zatvorila sa v sprche. Pod teplou vodou som sa cítila ako v raji. Ten však pominul, keď som si uvedomila, že sa budem musieť umyť jeho šampónmi. Budem voňať ako on. Nie že by sa mi to nepáčilo, skôr som sa bála, čo to so mnou urobí. Čo ak sa mi jeho vôňa tak zapáči, že budem vyhládávať jeho blízkosť?

Zamietla som také myšlienky a vnútila si, že sa umývam iba obyčajným šampónom. Riadne som sa namydlila a potom sa opláchla. Cítila som sa ako nový človek. A tak som aj voňala.

Osušila som si najskôr vlasy a potom aj telo. Obmotala som sa druhým uterákom a vyšla z kúpeľne. Úplne som zabudla na veci, ktoré tam ostali pohodené. Na moje veci. Na tie nikdy nezabúdam...

Kabelku som našla hneď. Matt mi ju položil vedľa gauča. Vylovila som z nej mobil a chcela niekomu zavolať, aby mi doniesol čisté veci na prezlečenie. Ibaže som nevedela komu.

Mame? Priveľa by sa vypytovala?

Otcovi? Trápne.

Julie? Asi ani nebola doma a makala v práci.

Suzan? Tá určite drichme, ako zvyčajne.

A takto som mohla pokračovať donekonečna, keby ma neprerušil Matt.

,,Kumu chceš volať?"

,,Neviem. Niekomu. Potrebujem sa prezliecť."

Začal sa usmievať.

,,Čo je?" nechápala som.

,,Myslel som na všetko." uviedol ma na správnu mieru.

,,Nechápem." krútila som hlavou.

,,Po schodoch, vľavo, tretie dvere."

Zmätene som na neho hľadela.

,,No choď už." jemne mi zatlačil do chrbta.

Pomaly som vykročila hore vľavo k tretím dverám. Izba mi pripomínala hosťovskú, aj ked dosť luxusnú - veľká posteľ, obrovský šatník, stolík, prútené kreslo, malá knižnica.... Inokedy by ma možno zaujala najväčšmi tá knižnica, ale teraz sa objektom záujmu stala posteľ. Alebo skôr to, čo bolo na nej. Ležali tam krásne rozprestreté šaty aj so spodným prádlom a silonkami. A pod posteľou boli topánky. Musela som uznať, že má vkus. Čierne čipkované prádlo, (Samozrejme, že spodný diel boli tangáče. To si proste nemohol nechať ujsť.) Čierne šaty pod kolená s čipkovanými rukávmi a čierne lodičky.

,,Páčia sa ti?" začula som ho.

,,Prečo je všetko čierne? Niekto zomrel?"

,,Ty proste nemôžeš iba odpovedať na otázku, však?" zasmial sa.

Pridala som sa k nemu. ,,To by ťa nudilo."

,,Máš pravdu. Dobrý postreh." uznal. ,,A teraz mi už odpovedz na otázku."

,,Sú nádherné."

,,Myslel som si." usmial sa a objal ma zozadu.

Spanikárila som a úplne stŕpla. Nevedela som, čo bude nasledovať. Dobre, videl ma nahú už veľa krát, ale to neznamená, že musí aj ďalší.

,,Pokoj, miláčik. Nič ti neurobím."

,,Viem." šepla som, lebo sa mi niekde stratil hlas.

,,Vieš, ale aj tak sa bojíš. Pamätáš sa? Niečo som ti sľúbil - nie, pokiaľ nebudeš chcieť. Ja sľuby plním. Vždy." pobozkal ma na plece a chvíľu nechal nos zaborený v mojich čerstvo umytých vlasoch.

,,Počkám vonku." povedal napokon a zatvoril za sebou dvere.

Ahojky, my loves :) Ako sa máme? Hádam dobre, nie? ^^ No Matt sa má rozhodne dobre. Čím to bude? Žeby tým, že si konečne ujasnil, čo cíti? Ja ako autor to viem :) A čo vy?