Just Friends (Sparkling Notions 1)

Revealed (Odhalená), časť 33.

,,To si ty zlatko?"
,,Áno mami." nakukla som do obývačky. ,,Potrebuješ niečo?"
,,Nie, len som si myslela, že je to Jake."
,,Jake? On tu bol?"
,,Asi pred hodinou. Navrhla som mu nech počká, že o chvíľu prídeš, ale odišiel s tým, že príde inokedy. Vraj mu to neprekáža a nechce ťa otravovať."
,,Tak prečo si si myslela, že je to on?"
Mikla plecami a už sa znova venovala televízoru.

S povzdychom som vyšla po schodoch a zatvorila sa v izbe. Najradšej by som sa hodila na posteľ a šla spať, hoci nebolo ani päť hodín. Spánok však musel počkať. Aspoň som sa teda na posteľ pohodlne usadila a vytiahla z kabelky vyplnený dotazník.

Nasledujúcu polhodinu som si ho čítala stále dookola, až sa mi písmenká zlievali do škvŕn. Odhodila som papier na vankúš a vybrala sa do kúpeľne. Nutne som potrebovala sprchu a kávu. Najskôr teda uskutočním to prvé.

Keď mi prvé kvapky dopadli na nahé telo, akoby som sa prebrala zo spánku. Zmysly sa mi pomaly vyostrovali a ja som začala viac vnímať. Počula som syčanie prúdu vody a zvuk pri jej odtekaní. Pozorovala som ako mi obkresluje línie tela. Cítila som jej teplotu a rýchlosť. Presne toto som potrebovala. Prebrať sa.

V poslednom čase som akosi často unavená. Možno už môj mozog nebaví stále premýšľať, ako zachrániť muža, ktorý mi toľkokrát ublížil a strpčoval život. Možno potrebuje vypnúť a trochu si od neho oddýchnuť. Kiežby sa to dalo...

Namydlila som sa a penu zase spláchla. Pekne vyumývaná a čistá som vyšla zo sprchy. Osušila som si vlasy aj pokožku a zakrútila sa do uteráka. Takto som vyšla z kúpeľne a zamierila do kuchyne. Do kanvice som naliala vodu a zapla ju. Nikdy sme ju nevyťahovali zo zásuvky, lebo v tejto rodine sme na káve doslova závislí.

Voda začala bublať. Vypla som kanvicu a zo skrinky na úrovni mojej hlavy som vytiahla šálku. Nasypala som do nej kávu a následne ju zaliala. Zo zásuvky som vytiahla lyžičku a pridala si do kávy cukor a smotanu. S hotovou kávou som sa potom vybrala späť do svojej izby.

Po ceste som kávu skoro vyliala, pretože sa mi z nejakého dôvodu triasli ruky. Asi je toho na mňa naozaj veľa. Mala by som si dať pauzu. Nemôžeš! Ak prestaneš, vzdá to so sebou aj on a už nikdy ho nenapravíš!  Hm, tak asi nie.

Nohou som zatvorila dvere, teda skôr zabuchla a znova sa usadila na posteli. Párkrát som si popri popíjaní kávy odznova preštudovala jeho odpovede a snažila sa prísť na to, čo by som mohla urobiť, aby sa jeho zmýšľanie zmenilo. Šálka od kávy už bola prázdna a ja som stále na nič neprichádzala. Naviac mi ešte začali klipkať aj oči, a tak som nechcene zaspala.

                          ********

Zrazu som precitla. Pretrela som si oči a zbadala, že už je tma. Potom som si však všimla ešte niečo iné a skoro som spadla z posteľe.
,,Kile? Čo tu robíš?!"
,,Všimla si si, že sa ma vždy pýtaš rovnakú otàzku akonáhle ma zbadáš?" zasmial sa.
Mne ale do smiechu nebolo. Dočerta, kde je ten papier?

,,Ako dlho si už tu?"
,,Iba chvíľu, myslím. Páči sa mi pozorovať ťa, keď spíš.. Vyzeráš tak uvoľnene. Nikdy som si nevšimol, že by si tak vyzerala, keď bdieš."
Začervenala som sa. Šťastie, že je tma. A možno dokázala skryť aj niečo viac ako len môj rumenec...

,,Prišiel si oknom, aby si mohol pozorovať spiacu princeznú?" usmiala som sa.
,,Nie, dal som prednosť dverám. Je to zdvorilejšie, nemyslíš?"
Obaja sme sa zasmiali.
,,Bod k dobru pre teba." Šmátrala som okolo seba rukami. Som si istá, že som ho držala v ruke. Ale pri mojom divokom spánku mi mohol vypadnúť. Bože, kde len je? Nespadol na zem?

Do očí mi udrelo ostré svetlo. Kile zasvietil lampu na mojom nočnom stolíku. Musela som si ruky rýchlo skryť do lona, aby si nič nevšimol. Našťastie sa ma na nič nespýtal a sadol si ku mne na posteľ. ,,Tak ako si sa vyspala?" pousmial sa.

,,To má znamenať niečo ako" Spala si dobre, keď som ťa celý čas šmíroval?"
,,Áno, niečo také." pridusil v sebe smiech.
,,Tak potom je odpoveď na tvoju otázku kladná. Vyspala som sa výborne."
,,To rád počujem." presunul sa za môj chrbát a objal ma okolo pása.

Až teraz som si uvedomila, že mám na sebe iba osušku. Zdalo sa, že si je toho vedomý aj on. Perami sa mi obtrel o plece a potom mi naň vtisol bozk. Zachvela som sa.
,,Nerob." šepla som, ale vlastne som chcela, aby pokračoval. Strašne moc.

No namiesto toho, aby som si užívala jeho príjemnú spoločnosť, som hľadala ten blbý dotáznik všade, kam môj pohľad dosiahol. A potom som už vrtela aj hlavou a pozerala sa po celej izbe. Samozrejme, že si to Kile hneď všimol. Nevidel by to iba slepý, nie že by som ho chcela uraziť.

,,Hľadáš niečo?" spýtal sa ma. Tón v jeho hlase sa mi nepáčil. Ako mohol tak rýchlo zmeniť náladu?
,,Ehm...nie." zaklamala som.
,,Takže asi nehľadáš toto?" zamával mi pred očami dotazníkom.

Hi, babes :D Čo myslíte, čo sa asi tak stane???