Just Friends (Sparkling Notions 1)

Subsequently (Potom), časť 5.

V tom najlepšom (veď ako inak) mi došlo, že už musím ísť. Hoci neochotne, ale šiel ma odprevadiť.Samozrejme, že sme sa predtým znova obliekli. Jakeova ruka našla tú moju a preplietla si so mnou prsty. Bol to krásny pocit, cítiť to sálajúce teplo z jeho dlane, ale zàroveň aj iný....Nikdy som sa s chalanom za ruku nedržala. Nebolo s akým....

,,Tak...a sme tu." povedala som hľadiac na náš dom. Teraz by som bola radšej, keby bol čo najďalej od nás. Nechcela som ho opúšťať.
,,Musíš?"
,,Musím." zvesila som plecia.
,,Tak potom...."pobozkal ma na pery a strčil mi niečo do ruky ,,Všetko najlepšie k narodeninám."
Pozrela som sa na neho, na darček v mojej ruke a znova na neho.
,,Ta-ak ďa-akujem." dostala som zo seba. Úplne ma to dostalo.
,,Nemáš za čo." usmial sa. Znova spojil naše pery v sladkom bozku. ,,Tak zajtra." zamával mi a už ho nebolo.....

Keď som prišla do izby, hodnú chvíľu som sa len tak pozerala na moju ruku, ktorá mimochodom ešte pred chvíľou spočívala v Jakeovej.bPotom som sa pozrela do zrkadla.
No do...Vyzerala som strašne! Ale napriek tomu sa do mna zaľúbil.Jacob Bowen sa do mňa Z-A-M-I-L-O-V-A-L! Ó-MÔJ-BOŽEEEEEE! Ešte stále som z toho mimo. A cítila som sa ako trafená týnedžerka.

Rozhodla som sa ísť hneď do sprchy.Veci som hodila do bielizníka a vliezla som do nej. Pootočila som kohútikom. Začali na mňa dopadať kvapky vody. Bol to neskutočný pocit. Stekali po celom mojom nahom tele, akoby ma hladili. Chvíľu som tam len tak stála, aby som si vyčistila hlavu. Potom som sa riadne vyumývala a spláchla zo seba penu.Vystúpila som zo sprchy, osušila sa a učesala. Keďže som si sem nezobrala veci zakrútila som sa do uteráka a zamierila do izby. Tam som sa prezliekla do čiernej nočnej košieľky, obula na seba smiešne huňaté papuče (ale mne sa páčili) a zišla dole do kuchyne. Nastala moja mlsná chvíľka. Teda jednu som už mala, ale Jacoba som predsa zjesť nemohla nie?

Otvorila som chladničku a vytiahla z nej moju narodeninovú tortu. Kúsok som si z nej odkrojila a naložila na tanier. Bola čokoládová,moja obľúbenà. Každé sústo sa mi rozplývalo na jazyku. Chutila božsky. Pomaly som ju jedla a premýšľala, čo sa vlastne dnes stalo. Stále som tomu nemohla uveriť. Keď o niečom (alebo niekom ako v mojom prípade) snívate tak dlho, neveríte, že sa to môže niekedy vôbec stať. A keď už sa to stane, tak zas neveríte, že sa to stalo.....Ozaj...Nesnívalo sa mi to?vPre istotu som sa štipla. Au.Fajn, nesnívalo. Aspoň jedna dobrá správa.

Keď som tortu dojedla, umyla som po sebe tanier a rozhodla sa, že pootváram tie darčeky, čo som podostávala. A...najlepšie na koniec samozrejme. Čím myslím darček od Jacoba.
Našla som tu rôzne malovatká, rúže, špirály a inú kozmetiku. Bola tu aj bižutéria ako náramky,náušnice a dokonca som našla aj sandálky na opätku. Biele. Boli nádherné. Tie budú do práce ako stvorené. Možno bolo nakoniec dobré pozvať toľko cudzích ľudí.Mala som viac darčekov a mali aj prehľad.
Všetko som poukladala na miesta a krabice som pozhadzovala na zem.Áno, viem, že sa neupracú samé...Sadla som si na už voľnú posteľ a s očakávaním hľadela na krabičku v mojej ruke. Ostával už iba posledný darček.
Chvíľu sa naňu iba pozerala, ale nakoniec som ju s napätím otvorila.Ležal tam prívesok Eiffelovej veže aj s retiazkou. Vyrazilo mi to dych.Ako to....? Aha, vie o mne všetko.Skoro som zabudla. Zajtra ho vyobíjmam k smrti. Aby ešte neľutoval,vže mi ho dal xD.

Šla som ho uložiť k ostatným náhrdelníkom (nechcem, aby sa poškodil, keďže pri mojom spánku mávam neidentifikovateľné polohy) a potom som išla von povyhadzovať tie krabice. Keď som sa vrátila,vhupla som do posteľe a o momentík som už bola tuhá.....

Konečne som sa dokopla k ďalšej časti xD.Viem,že mi to dlho trvá,ale píšem aj druhú poviedku,ktorú narozdiel od tejto aj niekto číta :D.Ak by sa predsa len niekto našiel tak som mu dúfam urobila radosť.Pá :*