Just Friends (Sparkling Notions 1)

There are some hot, časť 58.

Niekto si odkašľal. A keďže my dvaja sme to nemohli byť a nikto iný tu nebol, musel to byť jedine Andrew.

,,Nechcem vás vyrušovať, Matthew, ale takto ju skôr rozrušíš ako upokojíš." prizvukoval Mattovi.

Asi ho už nebavilo pozerať sa, ako sa tu oblizujeme a on, chudák, sa musì iba pozerať.

Matt mi vtisol ešte posledný bozk na pery a ten pocit bol preč.

,,Prepáč, láska, ale asi si to budeme musieť nechať na inokedy." zašepkal mi do krku.

,,Dobre." vydýchla som.

,,Dobre." zopakoval po mne ako ozvena.

,,Mohli by ste už prestať?" zvýšil Andrew hlas.

Stíchli sme a obrátil sa na neho.

,,Ďakujem." tľapol rukami a pomädlil si ich.

Obaja sme na neho spýtavo pozerali. Musel mať predsa nejaký dôvod na to, aby nás prerušil nie? Tak sme chceli vedieť aký. Popravde sme to však uhádli skôr, ako nám to povedal. Bol to predsa fotograf. Nestačí mu jedna fotografia. Potrebuje ich tisíce. Musí ich mať tisíce. Ale zas, prečo by ma sem Matt vodil iba kvôli jednej, keď ich môže mať viac?

,,Matt, pôvodná pozícia. To je ono. Ruky vyššie. To je priveľa. Dobre. Tak. Áno. Hmm... už si uvoľnená? Vyzerá to, že áno. Fajn. Opri sa o neho. Nesmie tam ostať žiadna medzera. Preboha, oprieť! Prisuň sa úplne k nemu. Konečne!"

,,Andrew! Ovládaj sa!" skríkol po ňom Matt a ochranársky ma objal okolo pása.

,,Veď je nešikovná!"

Pozrela som sa na Matta. Nie, že by ma to urazilo. Negatívne postoje ku mne ma netrápili. Už nie. Ale chcela som vidieť jeho reakciu.

Zagánil na neho ako vrah. Keby mi teraz povedal, že patrí k mafií, uverila by som mu to. Aj bez zbrane.

,,Prepáč, zlatko, nemyslel som to tak." prevrátil očami.

Matt zaťal päste.

,,Ježíš, dobre! Nebudem ju tak volať! Chàpem! Je iba tvoja. A prestaň ma už sekýrovať!" rozhodil rukami nahnevaný fotograf.

Matt sa spokojne usmial. ,,Som rád, že si to pochopil. Môžeš pokračovať." jeho ruky sa vrátili späť na svoju pôvodnú pozíciu.

,,Takže toto by sme mali. Fajn. Teraz sa zla...ty opri o Matta aj hlavou, ako pri tanci. Chápeš, ako to myslím, nie?"

Prikývla som a oprela sa hlavou o Mattovo plece.

,,Perfektné! Pozri sa na neho. Zabodni mu pohľad do očí, ako by si ho chcela zviesť... Paráda. Tú nešikovnosť beriem späť." spokojne sa usmieval Andrew.

Aj Matt sa usmial. Takým jemným milým úsmevom. Keby sa takto usmieval stále, už dávno mohol mať na každom prste desať žien. Hoci nepochybujem o tom, že ich má aj bez neho.

,,Ty sa neusmievaj. Musíš vyzerať sústredene. Chcem, aby ste si navzájom hľadeli do očí, akoby ste tam videli niečo neskutočné. A Matt, nakloň sa ku nej, akoby si ju chcel pobozkať..."

,,To myslím, nebude problém." zašepkal len pre mňa.

Zachvela som sa.

Pomaly sa ku mne skláňal a...

,,Preboha, nie! Akoby si ju chcel pobozkať! Nepovedal som pobozkaj ju! Nesmieš ju pobozkať, vyjadril som sa jasne?"

Matt si vzdychol a zastal kúsok od mojich pier. Vyzeral zdrtene. Ako keď si batoľa postaví vežičku z kociek a ona zrazu spadne.

,,Nie tak blízko! Kriste pane! Ďalej, ešte, ešte... Stop. Teraz je to správne....Očný kontakt! To je ono! Vedel som, že to v sebe máte! A...prosím ťa povedz mi svoje meno, lebo ma tu vystrie."

,,Alice." odvetila som krátko sústrediac sa iba na tie hlboké modré oči a mocné ruky položené na mojich bokoch.

,,Takže Alice, natiahni trochu krk, ako keď zakláňaš hlavu. Bravo! Zvodný pohľad nasadiť...dobre. Fajn. Stojte. Ani-sa-nepohnite." presunul sa ku svojmu fotoaparátu, chvíľu ho nastavoval a potom sa ozvalo šťuknutie.

,,Nehýbať sa!" upozornil nás znova a premiestnil svoj aparát do iného uhla. Takto to zopakoval niekoľko krát a potom nám konečne dovolil pohnúť sa.

Ešte stále otrasená z pohľadu jeho očí som sa opatrne vystrela. Matt ma nepúšťal. Jeho ruky stále zotrvávali na svojom mieste, a keď zbadal ako som sa zakolísala, podržal ma a navrátil mi stratenú rovnováhu.

,,Opatrne." prizvukoval mi a spustil ruky z mojich bokov.

Usmiala som sa na neho a on na mňa.

,,Dobre, panstvo! Pokračujeme!" zatlieskal Andrew a začal nám znova určovať nové a nové postavenia, pózy, výrazy a neviem čo ešte, až kým ho Matt nezastavil.

,,Tak teda prejdime k tej zábavnejšej časti." uškrnul sa konečne spokojný fotograf.

,,Akej časti?" chcela som vedieť.

,,Tam je kabínka." ukázal za seba. ,,Vyzliecť."

,,Čože?"

,,Všetko-zo-seba-vyzleč."

Chúďa dievča! Asi by ma tam vykotilo, byť na jej mieste. Šťastie, že to nie je naozaj...
A inak...vaše názory?? :)