Just Friends (Sparkling Notions 1)

Holiday, časť 13.

Keď som sa ráno zobudila, nemala som náladu ani zdvihnúť svoj lenivý zadok z posteľe. Vlastne som nemala náladu absolútne na nič. Jedna polka mňa sa chcela schúliť pod perinu a zomrieť... A tà druhá verila, že to zvládnem, pretože som silná a pretože musím.

Nakoniec som sa prinútila zísť dole do kuchyne a urobiť si raňajky.Mama s ocom neboli doma, inak by už dávno sedeli za stolom a horlivo sa dohadovali o tom, čo práve prečítali v novinách. Asi išli na nákupy.

Z chladničky som vybrala cherry paradajky, obyčajné maslo a z mrazáka rožok. Maslo som si natrela na rožok a položila na tanier, kde už boli umyté paradajky. Odniesla som si ho za stôl a začala jesť.

Jedlo mi šlo dolu krkom iba ťažko.Mala som ho stiahnuté od strachu. Od strachu z toho, čo príde. Ale počula som, že báť sa je ľudské. Iba hlupák by sa nebál. A hoci sa bojím,dokážem to. Zbavím sa strachu.Prekonám ho. A dokážem Mattovi, že mnou nemôže manipulovať. Že nie som nejaká ľahká žena.. Dokážem mu, že ja som silná. A že aj keď si vezme moje telo, moju dušu nedostane.

Budem to brať ako fakt. Stane sa to súčasťou môjho života a ja nemienim zvyšok svojho života plakať do vankúša. Proste sa s tým zmierim, akoby som sa každý deň mala ľutovať a nenávidieť ho.

Jeden deň stačil. Už dosť! Mám predsa čas. Dostala som týždňovú dovolenku. To je 7 dní. Nie je to bohviečo, ale je to lepšie ako nič. A je to dosť dní na to, aby som si užila posledné chvíľe s Jakeom ako milujúca frajerka, ktorá ho nepodvádza...

********

Za tých 7 dní som sa snažila užiť si život tak, ako nikdy predtým. Chodila som na viac párty.
Trošku som sa opila.
Zabávala som sa s babami.
Tancovala som s Jakeom na slaďáky. Užívala som si večerné prechádzky.Dostávala viac bozkov.
Viac sa ho dotýkala.
Viedla s ním dlhé rozhovory a veľa iného...

Bolo to krásne.
Prečo som si neuvedomovala, aké mám šťastie? Takže je to pravda. Veci vnímate krajšie až keď vám do života vojde niečo horšie, ako to, čo ste za zlé pokladali.

Samozrejme, že som nezabudla ani na Kilea. Každý deň som chodila do nemocnice a hodiny sedela pri jeho posteli. Držala som ho za ruku a rozprávala mu o Jakeovi, o svete aj o tom, čo bolo predtým, ako odišiel.Naše spoločné chvíľe.

Za ten týždeň sa však nič nezmenilo. Stav mal stabilizovaný. Nebol na tom ani lepšie ani horšie. A ja som začala mať strach, či sa vôbec prebudí. No nestrácala som nádej. Aj doktori tvrdili, že je to na dobrej ceste...

Myslela som si, že mi to bude stačiť.Pravdou však bolo, že by som najradšej zastavila čas. Nechcela som byť sebecká, ale nestačilo mi to. Chcela som viac času. Lenže viac som ho nemala. Utekal, aby som ho nedobehla a aj sa mu to podarilo. To bol koniec. Koniec môjho starého života. Začal sa nový. Síce temnejší,ale môj a ja som ho musela dožiť.

***********

A tak som si Jakea v posledný deň mojej dovolenky doviedla do mojej izby. Mama s ocom šli na prechádzky. Myslela som, že na také veci sú už starý. Ale poučila som sa.Pri ozajstnej láske slovo 'staroba' neexistuje.

,,Deje sa niečo?" spýtal sa, keď som zamikala dvere.
,,Nie." vzdychla som si a rukou sa zaprela o dvere. Tak veľmi som mu to chcela povedať, ale nemohla som ho ohroziť. Nie aj jeho...
,,Iba chcem, aby si ma objal a povedal, že všetko bude v poriadku." šepla som.

Jakeove kroky stíchli, keď sa objavil za mnou. Zozadu ma objal okolo pásu a položil si hlavu na moje plece. ,,Všetko bude v poriadku, zlatko. Som tu. Pri tebe. A nikdy ťa neopustím."
Jedna neposlušná slza opustila svoje stanovisko a stiekla mi po líci.

Obrátila som sa mu tvárou. Dotýkali sme sa nosmi. Naše pohľady sa stretli. Zodvihla som ruku a zľahka ho pohladil po líci. On zodvihol svoju a pohladil ma na druhom.
,,Nech sa stane čokoľvek Jacob...Milujem ťa."

Usmial sa a položil svoje pery na moje. Ťahane ich potom odlepil od mojich. Oprel sa o mňa čelom a zabodol do mňa svoje zelené oči.
,,Ja viem." objal ma.
Zaborila som nos do jeho hrude. Mal na sebe čiernu košeľu a prvé tri gombíky mal rozopnuté. Bože bol tak sexy!

,,Aj ja ťa ľúbim." pobozkal ma na vlasy. Snažila som sa vnímať túto príjemnú atmosféru a nemyslieť. Bol tu však problém. Ja som nedokážala nemyslieť. Myslela som stále. Nikdy som do ničoho neskákala po hlave. Preto som často pôsobila ako zbabelec.

,,Jake, my..." zhlboka som sa nadýchla. Dnes som mala v pláne opustiť ho. Nie, nebolo to iba kvôli tomu, že to bolo chvíľkové poblúznenie. Bolo to kvôli tomu, že som ho ľúbila. A preto som ho chcela nechať ísť. Pre jeho vlastné dobro.Nechcela som mu ubližovať.

,,Čo my?" spozornel.
A ja.....Nedokázala som to. Nedokázala som ho nechať odísť. Človeka, ktorý pre mňa toľko urobil...Áno bolo to sebecké. Ale raz za život sa aj ja môžem chovať ako sebec.
,,My sme to jediné, čo mi v živote dáva zmysel." povedala som nakoniec.
A konečne som mu povedala pravdu. Aspoň jednu....

Ahojte holúbkovia :3 Tak tuna som vám napísala ďalšiu časť. Trvala pomerne dlho, aj keď je kratšia a zdalo sa mi, že ju píšem menej času.No, čo už. Pevne dúfam, že sa vám bude páčiť. Pa pá :**