Puto: Návrat domov

Poďakovanie

A sme oficiálne na konci.

Posledné časti mi dali zabrať, pretože som tento príbeh chcela už dokončiť, ale zároveň nechcela. Chcela som, aby mali Alex a Noemi koniec, aký sme si pre nich priali asi všetci. Presne preto bolo náročné vymyslieť to tak, aby som s tým bola na sto percent spokojná (aj tak nie som, haha).

Tento príbeh bol pôvodne fanfickia na slovenského hokejistu, ale po osobnom stretnutí s ním som si uvedomila, že ten príbeh pre mňa stratil čaro a nedokázala som ho ďalej písať. Dlho som ho odkladala, premýšľala, čo s ním spravím. Nakoniec som sa však rozhodla, že po menších zmenách v postavách ho predsa len skúsim dokončiť. Trvalo to takmer dva roky, ale dnes sme už oficiálne na konci.

Alex a Noemi mi síce budú chýbať, ale nemyslím si, že sa s nimi lúčim nastálo. Mám totiž v pláne ešte niečo, kde by sa mohli objaviť :). To je však všetko otázne a niekde v inej dimenzii, kde budem mať čas aj na písanie.

Teraz už však k poďakovaniu...

Ďakujem každej jednej osobe, ktorá klikla na tento príbeh a rozhodla sa dať mu šancu. Nečakala som, že by tento môj stredoškolský výplod fantázie mohol mať taký úsech. Pre niekoho tie čísla prečítaní a hodnotení možno nie sú také obrovské, ale pre mňa je aj to veľa.

Ďakujem každému, kto sa rozhodol mi prejaviť podporu - či už komentárom, hviezdičkou alebo súkromnou správou. Znamená to pre mňa nesmierne veľa a veľakrát ma práve to donútilo ísť písať.

Najviac však ďakujem osobám, ktorým som ďakovala už nespočetne mnoho ráz a budem im ďakovať stále. Tieto osoby mali na príbeh najväčší vplyv - či už boli inšpiráciou pre osoby alebo aspoň ich charakterové vlastnosti, alebo len vyberali nejaké meno. Aj tieto maličkosti mi uľahčili tvorivú časť a som vám, dievčatá, za to nesmierne vďačná!

Všetkým neskutočne ďakujem a teším sa na vás pri novom príbehu :)! (aby ste sa o ňom dozvedeli medzi prvými, tak odporúčam ťuknúť sledovať v mojom profile ;).