Lajna (Slafkovsky FF)

Kapitola 4

Diana

Keby sa moje pondelky od prvého dňa na strednej dajú opísať jedným slovom tak by ani jedno slovo nestačilo na to, aby som opísala, ako moc ich nenávidím.

A predsa len za tým je len jeden jediný dôvod.

Viete, moje pekné dni na strednej škole, kráľovstve puberťáka, teda aspoň tak to opisovali vo filmoch, boli pochované do hĺbky Mariánskej priekopy keď sa v ráme dverí triedy 1.C objavilo Zlo, v tele arogantného, vysokého, hokejistu v ľudskej podobe, celé športové gymnázium preklial svojou prítomnosťou a do prvých 2 týždňov sa vyspal s polkou dievčat v ročníku.

Áno, hovorím a Jurajovi Slafkovskom.

Ale úprimne, to, že sa vyspal s polkou ženskej populácie mu ani nezazlievam.

Mohol si to dovoliť a, aj keď to tak strašne nerada priznávam, vyzeral na to.

No to, že sa prihlásil na tú istú školu hneď po tom, ako sme proti Košiciam prehrali finále v lige?

Neodpustiteľné.

A ešte horšie bolo, že mi dal každú stotinu sekundy toho čo sme spolu v triede vyžrať. Či už išlo o súťaž medzi žiakmi na hodinách alebo triedny zápas v basketbale či vybíjanej, ja on sme museli stáť proti sebe.

A ak mám pravdu povedať, naši úžasný pedagógovia z toho mali zábavu.

Ani sa im nečudujem.

Do zatiaľ pomerne dobrého pondelkového rána, presne v prvý deň kvalifikačného týždňa na ZOH ma zobudí zvuk telefónu no nie je to ten krásny zvuk budíka, kde mi Marek Hrivík hovorí Vstávaj slniečko, vyšlo ráno a nie je to ani Ráno je kurva od Šimona Nemca, nahrávky, ktoré vznikli po mojej premiére v mužskom hokeji a boli spôsobené alkoholom.

Je to pípanie správ, ktoré je neustále, ako keby ma niekto spamoval.

So zavrčaním sa otočím na druhý bok tak, aby som bola tvárou k nočnému stolíku a nahmatám telefón. Keď ho konečne zovriem v dlani, posadím sa a chrbtom dlane si pretriem oči, aby mi karpiny nezatieňovali výhľad.

Hneď, ako to však spravím svoje rozhodnutie ľutujem.

Na zamknutej obrazovke sa mi objaví asi 50 neprečítaných správ od Najväčšieho Debila Sveta, väčšina z nich opakujúce moje meno dokola no ešte horšie je, keď sa pozriem na čas a všimnem si, že je 5 hodín ráno.

A presne v tomto momente moja dobrá nálada vyletela von oknom a odvial ju severovýchodný vietor niekam, kde ju už nikdy neuvidím.

Ja: Ty si sa načisto pomiatol všakže?

Napíšem správu a sledujem tri bodky, ako skáču hore a dole kým Juraj píše ďalšiu zo svojich zmysluplných správ zatiaľ čo od hnevu stískam v ruke telefón tak silno až mám strach, že ho rozdrvím na omrvinky.

Najväčší Debil Sveta: Dianka aké to krásne ráno no nie?

Ja: Zabijem ťa.

Neochotne a frustrovane sa vyteperím z postele a zamierim si to priamo do kúpeľne, kde keď sa uvidím v zrkadle, moja nálada klesá až k zemskému jadru. S povzdychom zo seba zhodím pyžamo a vstúpim do sprchy, ktorú zapnem na najstudenšie, aby ma aspoň trochu zobudilo, kedže mi je jasné, že už nezaspím. Namydlím sa, opláchnem sa a čerstvo umytá sa zabalím do uteráka, keď mi opäť zapípa telefón.

Tento krát to však nie je Idiot ale naša skupina s názvom RePrE👽💫🧔‍♀️, ktorá taktiež vznikla pod vplyvom alkoholu a je to viditeľné na názve.