Lajna (Slafkovsky FF)

Kapitola 9

Diana

V ráno posledného prípravného zápasu, hneď po našom "ľahkom" tréningu ma zobudilo, ako inak, Jurajove chrápanie.

So zaúpením som sa otočila na brucho a zobrala som prvú vec po ruke, aby som ju doňho hodila a nezrozumiteľné zamymlanie v spánku mi len potvrdilo, že som trafila svoj cieľ.

Prevalím sa na druhý bok a zavriem oči, so snahou pokúsiť sa o ešte aspoň 20 minút spánku.

Moje snahy sú však prerušené keď sa ozve zvonenie Idiotovho telefónu. Od jeho postele zachytia moje uši zopár nadávok, no keď telefón položí počujem, ako vyskočí na rovné nohy.

"Diana, viem, že nespíš ale mohla by sa vyhrabať s postele lebo sme zaspali a väčšina už je na raňajkách." oznámi mi Juraj a v tej chvíli som na nohách aj ja.

"Ako sme do riti mohli zaspať?" skríkla som a vzápätí som si vymenila jeden pohľad z Jurajom.

Naraz sme si zobrali veci do kúpeľne a nasledoval závod o to, kto sa osprchuje ako prvý.

Ani to len neskúšaj, povie mu môj pohľad a on sa len uškrnie, zatiaľ čo sa naraz rozbehneme do kúpeľne.

Ku kúpeľni som určite bližšie a aj sa k nej rýchlejšie približujem, no len čo sa nachádzam asi 15 centimetrov od kľučky, pocítim kontakt niečoho teplého o moju kožu a o niekoľko sekúnd sa zrútim na zem, kým sa Juraj s rehotom zamyká v kúpeľni.

"Debil!" zvresknem po ňom a buchnem päsťou do dverí, čo ho rozosmeje ešte viac.

Akonáhle však započujem tok tečúcej vody zo sprchovej hlavice a Idiotovo zanadávanie keď si udrie hlavu o hranu poličky tak ako každé ráno, porazene sa zdvihnem zo zeme a prejdem k posteli.

Zo šuflíka na nočnom stolíku vylovím malú ihličku s papierikom a čítačkou cukru. Pichnem sa do prsta, otlačím prst na papier a pichnem papierik do maličkého plochého otvoru čítačky. Potom počkám niekoľko sekúnd a na drobnej obrazovke sa mi objaví biedne nízky cukor. Vzápätí sa mi zatočí hlava a to už viem, že sa schyľuje k nie veľmi dobrému.

Pomaly sa postavím z postele a veci, ktoré nie su vhodné pre Idiotovo spatrenie, hodím do šuflíka.

Keď sa uistím, že je šuflík zavretý, opierajúc sa o stenu, sa pomaličky plazím ku dverám od kúpeľne. Nohy sa mi každým krokom podlamujú a točenie hlavy sa zhoršuje. Ústa mi vysychajú a mám pocit, že sa zachvíľu povraciam.

Hneď, ako dosiahnem moju cieľovú rovinku, čiže dvere od kúpeľne sa mi nohy podlomia a ja sa zrútim na zem. Mám však čo robiť aby som na mieste neodpadla.

"Juraj, môžes si pohnúť?" spýtam sa ho a použijem zvyšnú silu vôle na to, aby sa mi nezatriasol hlas.

Predsa len by to bolo potupujúce aj keď mi ide o život a nemôžem tomu debilovi ukázať moje slabosti.

"Vieš čo, Mrchožrút? Ešte nie. Musím predsa očistiť každý detail svôjho tela pre tvoje oči." odvetí so smiechom a kebyže nie som jednou nohou v hrobe, tak mu vrazím.

S povzdychom sa obriem o stenu vedľa dverí a snažím sa ukľudniť svoje srdce, ktoré mi trieska v hrudi rýchlosťou 100 kilometrov za sekundu.

"Juraj, prosím." požiadam ho, no tentokrát, napriek tomu, že sa snažím zo všetkých síl, sa mi hlas v polovičke vety zlomí, kvôli suchu v ústach a hrdle.

Vtedy sa voda zastaví, počujem šúchanie látky uteráka o Idiotova telo a ja mám najvačšiu chuť mu dať francúzaka, hoci by ma naplo.

"Si v poriadku?" spýta sa ma Juro keď výjde z kúpeľne len s uterákom omotaným okolo drieku, zatiaľ čo kvapky vody z mokrých vlasov mu padajú na vypracovanú hruď. No podľa výrazu na jeho tváry si vydedukujem, že to, či som v poriadku ho zaujíma asi ako žaba tri dni zrazená na ceste.