Lajna (Slafkovsky FF)

Kapitola 11

"Zbláznili ste sa?" spýtam sa mojich dvoch spoluhráčov, ktorý na mňa len zízajú s nádejou v očiach a čakajú, kedy kývnem na ich stupídny nápad.

Stojíme na chodbe, oni pred prahom dverí našej izby a ja za ním, zatiaľ čo Jurajove chrápanie prerušuje moje myšlienky a rozhodovanie o tom, či je toto falt dobrý nápad.

"Dianka, prosím." zaprosí Rybár a ja mu venujem pohľad, ktorý vyjadruje moju, právom pocítenú, skeptickosť.

"Čiže váš mega super plán spočíva v tom, že ma o pol štvrtej ráno zobudíte len na to, aby som s vami išla kradnúť do kuchyne, len preto, aby ste z toho nemali problémy?" overím si so zdvihnutým obočím a oni si len vymenija pohľady.

"Preskočilo vám?" odpoviem sama sebe neveriacky a bez ďaľších slov tresnem dverami a odcupkám späť k posteli. Ešte predtým ako si však ľahnem vidím, ako Idiot leží na bruchu a unaveným pohľadom na mňa pozerá s jemným úškrnom na tváry.

"Drž zobák." šteknem po ňom počas toho ako sa zahrabávam do perín a z hrdla sa mu vyderie smiech.

Juraj je otočený na bruchu a ja tak mám výhľad na jeho holý vypracovaný chrbát s znamienkami. Na sebe má len šortky.

"Veď som nič nepovedal." povie Idiot chrapľavo a dramaticky a ja sa usmejem čo ho donúti k úškrnu, ktorý mu vženie iskryčky do očí.

"Práve preto." odpapuľujem a on neveriacky pokrúti hlavou, no úsmev z jeho pier nemyzne až kým nezhasnem stolnú lampičku a to len preto, lebo ho už nevidím.

._/._/._/._/._/._/

Asi sa povraciam.

Presne takto nejako vyzerajú moje myšlienkové pochody keď Rybár vyhodí puk na švédsku stranu ihriska a získa nám čas vystriedať, zatiaľ čo mi korčulujeme na lavičku a akonahle si sadnem, potláčam nutkanie predkloniť sa a hodiť tyčku.

Do konca zápasu nám zostávajú asi 4 minúty a nevyzerá to s nami dobre.

Švédi nás prestrielali minimálne o 10, využili každú šancu, ktorú mali a nebyť Rybára, na boxe hore nie je stav 4:0 ale 14:0.

Zatiaľ čo sa snažím rozdýchať námahu zo striedania, pokúsim sa nahmatať moju fľašu s glukózou keďže aj cez hučanie švédskych fanúšikov počujem zbesylé pípanie môjho glukometra. Vložím si sosák fľaše medzi pery a odpijem si až kým nepocítim ako s moje telo ukľudňuje.

"Dia, you're up." rozkáže pán Ramsay a ja sa snažím neprejaviť svoje šokovanie hoci mi takmer voda s glukózou zabehne. No tak či tak nemam na výber keďže akonáhle náš štvrtý útok dostrieda, som nútená preskakovať mantinel a pristáþ nohami na ľade.

Puk sa ku mne dostane skoro okamžite, no ja zbadám, že pred bránkou nemám nikoho a tak sa rozhodnem zatiahnuť za bránku až kým nebude na modrej jeden z mojich spoluhráčov.

"Mrchožrút!" ozve sa Jurajov hlas z modrej a ja sa len tak tak vyhnem švédskemu hitu poza bránkou a pošlem puk na modrú.

Akonáhle sa dostane k Idiotovi, prekorčulujem pred bránku a zaparkujem sa pred švédskeho brankára tak, aby som mu tienila výhľaf na puk.

Mám dokonalý výhľad na to, ako Juro mieša puk a snaží sa na seba naviazať Švédov hoci je mu to už v tejto situácií prd platné a tak sa to rozhodnem zobrať do svojich rúk.

"Idiot!" zakričím a buchnem hokejkou o ľad, pýtajúc si prihrávku na teč a moje oči sa stretnú s Jurajovými.

Keď si ma všimne a prikývne jediné čo vidím je, ako ku mne letí čierna bodka a tak zdvihnem hokejku, pripravená puk tečovať.