Jeden Idiot mi zmenil život✔

2.kapitola

Ráno som sa znovu zobudila na budík. Rýchlo som sa obliekla, jmne namaľovala a išla do školy...

Dnes som s úsmevom vystúpila z auta. Prečo? Je na to jediné vysvetlenie: PATRICK...Vošla som do školy a smerovala ku svojej skrinke. No pri nej stál Patrick, musím priznať, že som sa straštne potešila.

,,Ahoj..." pozdravil ma Patrick stým najdokonalejším úsmevom. ,,Ahoj" odzdravila som a začala som si vkladať veci do skrinky. ,,Ja som len chcel, že či by si nešla dnes somnou von??" spýtal sa ma nádejne. ,,Prepáč ale dnes mám klavír..." Debilný klavír, debilný klavír. Najradšej by som si tu otrieskala hlavu o skrinku. Tak mňa pozve Patrick von a ja musím ísť na klavír. ,,A keby si tam nešla?" jeho nápad sa mi páčil ale ešte nikdy som nebola poza školu, aj keď je to iba klavír. ,,Ja neviem ešte nikdy som nebola poza školu" snažila som sa ho presvedčiť aj keď som vedela, že tým očiam neodolám. ,,Všetko je raz po prvýkrát a uvidíš, bude sa ti to páčiť." usmial sa. ,,Tak fain, keď to hovoríš ty..." Fain, za ten jeho úsmev to stálo. ,,Mám prísť po teba??" ,,Nie! Stretneme sa pri fontáne" zmarila som mu plány. ,,Fain, tak o šiestej" žmurkol na mňa a odišiel.

Konečne už idem na obed. Dnes to bolo zvláštne. Všetky baby na mňa hádzali nenávistné pohľady. A keď som zbadala Stelu (tá baba, ktorá na mňa včera vykidla svoj obed) myslela som, že ma spraží pohľadom.

Na obede som si zas sadla na moje zvyčajné miesto... no zrazu si ku mne niekto prisadol. ,,Môžem..." ach, bože ty môžeš všetko. ,,Jasne" rozhodla som sa ignorovať svoje myšlienky. Bolo medzi nami ticho, ale to trápne... čo bolo dosť na nič...

Najedli sme sa, vzala som si veci zo skrinky a šla zo školy. KONEČNE! Strašne sa teším na večer.

Prišla som domov a hneď som si pozrela sociálne siete. Bola tam nová žiadosť od...Patricka. Samozrejme som ju hneď prijala. Asi 5 minút na to mi prišla správa.

Patrick: tešíš sa na dnes??😘😘

Victoria: Jasne, nech už je šesť...a čo tie smajliky??

Hneď som mu odpísala.

Patrick: a čo vadia ti??😘

Victoria: praveže nie

Patrick: to som rád...😘😘

Tým naša konverzácia skončila, keďze som sa šla nachystať na večer.

Otvorila som môj na môj vkus strašne veľký šatník, ale mama si myslí, že ako týnedžerka práve po tom túžim. Obliekla som sa, jemne namaľovala a zistila som, že sú len tri hodiny. To mám ešte čas. Trochu som sa začala učiť. Kto vie o koľkej prídem??

Doučila som sa asi o piatej, medzi tým prišla mama. Ziša som dolu do obývačky kde sedela mama a pozerala telku. Mala by som sa trochu najesť kto vie kde ma zoberie...♥

O pol šiestej som si vzala veci a šla mame oznámiť, že odchádzam.

,,Mami, tak ja už idem..." mala som strašný strach, že si všimne, že klamem. ,,Jasné mám po teba potom prísť??" ,,NIE!!" skríkla som preľaknuto. ,,Si v poriadku, Vicky??" začína niečo tušiť. ,,Nie, ja sa chcem len prejisť." iba sa usmiala. ,,Fain, tak ahoj" povedala prekvapene iba som ju odzdravila a vyšla som z domu.

Pri fontáne ma už čakal Patrick. ,,Ahoj" usmiala som s na neho. On ma namiesto pozdravu pobozkal na líce a objal♥. ,,Tak, čo ideme robiť??" spýtala som sa netrpezlivo. ,,Predstavím ti mojich kamarátov. ,,A...ale....v..ve...veď..." chcela som namietať. ,,pokoj oni nehryzú" jemne sa na mňa usmial. Ach, zas ten úsmev.

Chytil ma za ruku a ťahal ma do tmavej uličky, bola to jedna z uličiek, ktorým som sa vždy vyhýbala. Aj tetaz tam bol strašný bordel. Po zemi sa váľali fľašky alkoholu po prípade opitý ľudia. Bála som sa le zas na druhej strane tu bol Patrick, ktorý ma stále držal za ruku, čo vo mne vyvolávalo pocit bezpečia a vedela som, že ak sa stane čokoľvek Patrick ma ochráni. Bola som naivná...

Došli sme do skateparku, na jednej rampe sedeli chalani no nevipadali byť v poriatku všetci fajčili ale nie cigarety. Zľakla som sa ja som neskúšala ešte ani normálne cigarety. ,,Neboj oni ti nič neurobia" znova ma pozbudil Patrick asi si všimol ako som zbledla.

,,Chcel by som vám niekoho predstaviť" zaujal ich pozornosť Patrick. Všetci sa otočili a začli si ma prezerať ako obrázok. Bolo to dosť nepríjemné. ,,Že ťa to ešte neprestalo baviť" uchechtol sa jeden chalan. Nechápala som o čom hovorý no niejak som to neriešila. ,,Môžme ísť odťiaľto preč??" šepla som Patrickovi. Bolo mi to nepríjemné. On si iba otrávene vzdychol. ,,Fain" sykol a už ma ťahal preč. ,,Čaute" ešte ich odzdravil.

,,Tak čo keby sme šli do parku??" spýtal sa niejaký podráždený. ,,Fain" ja som bola znova v siedmom nebi. Len ja a Patrick. Sadol si na jednu lavičku a vytiahol krabičku cigariet. ,,Ty fajčíš??" spýtala som sa prekvapene. ,,Noa??Vadí??" usmial sa a zapálil si. Jemne som zakýala hlavou. ,,Nemám potom také nervy" vysvetlil mi a ponúkol aj mňa. ,,Nie, ja nefajčím" on sa iba uchechtol. ,,Ale mala by si to skúsiť!" Znelo to skôr ako rozkaz. Znova som iba záporne zakývala hlavou. Pomaly poťahoval z cigarety a sledoval ma.

Odhodil nedofajčenú cigaretu a prišiapol ju nohou. Chytil moju ruku a pozrel sa mi do očí. Keď sa ma dokol mojim telom preletela vlna energie. Je to až nenormálne čo somnou robí len jeho dotyk. ,,Ja...vieš...už dávno som niečo podobné necítil k dievčaťu. Ja asi ťa mám rád...nechcem ísť na to prirýchlo ale ja to nedokážem ovládať...chcela by si somnou chodiť??" srdce zabudlo biť a pľúca dýchať. Nemo som na neho pozerala a nerozumela ničomu. ,,Áno" vydýchla som s nefalšovaným nadšením v hlase. Prisunul sa ku mne a úplne jemne ma pobozkal. V mojom žalúdku vybuchovali ohňostroje a keby som nesedela tak som už dávno na zemi. Odtiahol sa nádherne sa na mňa usmial. Zrazu som zbadala nad jednou reštautáciou čas bolo desať hodín. Nikdy som neprišla tak neskoro domou. ,,Patrick už je veľa hodín mala by som ísť" sklamane som povedala. ,,Fain poď odprevadím ťa" zas ten nádherný úsmev.

Odprevadil ma až k domu. ,,Ahoj" pozdravila som ho a znovu už asi desiatykrát za deň pobozkala a objala. ,,Zajtra ráno" usmial sa a odišiel.

Ja som s úsmevom odomkla a vošla dnu. Hneď na mňa vyskočila mama. ,,Vieš koľko je hodín?? A prečo si nebola na klavíri?? A kde si vlastne bola??" Vrieskala do mňa. ,,Mami ukľudni sa mám šestnásť preboha, niesom malé decko." bráila som sa. ,,Ešte mi papuľuj tak kde si bola??" spýtala sa rozzúrene. ,,S Patrickom" zamilovane som sa usmiala. ,,Padaj do izby a máš domáce väzenie." prekvapene som sa na ňu pozrela ,,robíš si srandu??" zarevala som na ňu a bežala do izby. Brala som schody po dvoch a rovno som vletela do kúpelne a vliezla som do sprchy.

Asi po pol hodine som vyliezla. Stále som si to neuvedomovala. Ja mám PRIATEĽA. Vošla som do izby kde sedela mama. Keď som vošla hneď sa otočila. ,,Vcki, prepáč mi za ten dnešok, vieš ja...len...no...ty si stále bola len doma a dnes si zrazu bola tak dlho von a ešte s chlapcom. Strašne som sa o teba bála." Vysúkala zo seba a objala ma. ,,Ľubim ťa." šepla mi do vlasov. ,,Aj ja teba" usmiala som sa. Všetko z dneška som jej opísala a mama sa tešila spolu somnou. A s úsmevom som zaspala. Nie na dlho...

❤❤❤
Tak je tu nová kapitola, dúfam že sa pačila. Poprosím vote/koment...