Jeden Idiot mi zmenil život✔

14.kapitola

Prešiel týždeň odvtedy ako sme sa Dylanom dali dokopy. Ľúbim ho. A aj on mňa. Nie, tak ako Patrick. Dylanovi na mňe záleží. Budúci týždeň idem na liečenie...a som pevne rozhodnutá.

Dylan: dojdi do klubu

Obliekla som sa, vzala si veci a išla som do klubu.

Vicky: už idem uličkou

Dylan: super❤

Usmiala som sa ako idiot na telefón.

,,Vicky??" niekto ma potiahol za ruku. Skoro som dostala infarkt. Patrik.

,,Čo odo mňa chceš!! Pousti ma!!" vytrhla som sa mu.

,,Vicky, ale ja ťa milujem...bola to strašná chyba...." vyzeral, že mu to bolo naozaj ľúto.

,,Ale ja som s Dylanom..." stála som si za svojim.

,,Kašli na neho aj tak ťa iba využíva..."presviedčal ma.

,,On je nebezpečný a ženy strieda jedna radosť...uvidíš za týždeň ti dá lístok, koľko mu máš vrátiť za drogy."

,,To by Dylan nespravil..." stála som si za svojim. Dylan ma má rád.

,,To hovoril každej..." povedal s kamenným výrazom...nie, to by Dylan....alebo???

,,Dylan..." zhnusene zatiahol Patrik.

,,Vicky?? Vysvetlíš mi čo tu robíš s tým idiotom??" nenávistne zazrel na Patrika. Nerozmýšľala som, kto toho pre mňa urobil viac. Uverila som Patrikovi. Chytila som Patrika za ruku a ťahala ho preč. Dylan tam len zmätene ostal stáť.

*************

Ráno som sa zobudila v Patrikovom byte a pri spomienke na včerajší večer som sa musela usmiať. Parik nikde nebol, čo ma trochu zamrzelo. Zrazu som ho započula z kuchyne, telefonoval. Obliekla som si ma seba jedno jeho tričko, keďže som bola nahá.

,,Nie, je to iba obyčajná štetka......" nachvíľu sa odmlčal a ja som zastala v pohybe.

,,Stačilo jej povedať ako ju milujem, a že najväčšia chyba bola ju opustiť..." znova, znova to urobil a ja sprostá som mu uverila. Otočil sa na stoličke a zbadal ma stáť vo dverách zo slzamy v očiach.

,,Vicky?? Ty si už hore??" spýtal sa milo.

,,Ty si taký idiot..." zakrútila som nad ním hlavou.

,,To je život, zlatko...." sladko sa usmial a priblížil sa ku mne. Zotrel mi slzy líc a šepol mi do ucha: ,,A to je len začiatok..."

Celou silou, ktorá sa vo mne ešte našla som ho odsotila a zo slzami v očiach som sa bežala obliecť.

,,Pozdrav Dylana!!" ešte za mnou zakričal.

Išla som rovno k Dylanovi. Zaklopala som na dvere, dosť dlho neotváral. Zaklopala som ešte raz, keď sa to konečne uráčil otvoriť. Vyzeral hrozne, kruhy pod očami a ešte rozospatý. Keď ma zbadal jeho výraz vystriedal prísny pohľad.

,,Dylan ja...mal si pravdu je to totálny idiot a zas si zo mňa urobil dobrý deň..." chcela som ho objať no odtiahol sa.

,,A čo si akože teraz myslíš?? Že ja teraz budem revať s tebou lebo si iba malé naivné decko?? Vieš každý ma aj svoje problémy a ja už nevládzem riešiť tie tvoje tak si konečne uvedom, že tu niesi sama. Nezdá sa ti to ani trochu blbé, že včera si mi ešte povedala, že ma ľúbiš a večer si sa mi otočila chrbtom?? Keď sa konečne rozhodneš čo vlastne chceš tak sa ozvy..." zabuchol predomnou dvere a ja som z otvorenými ústami zízala na zatvorené dvere. Až keď mi začal dochádzať zmysel tých slov zošuchla som sa po stene. Má pravdu...každému komu vstúpim do života, tak mu ho len zničím...Som troska. Nemám nič rodinu, priaťeľou...nikoho. Načo mám žiť??

Dylan

Musel som byť taký...včera, keď s ním odišla, strašne ma sklamala. Musel som sa ísť opiť ani neviem ako som sa dostal domov. Možno som to trochu prehnal ale mala by si to uvedomiť. Ona by mu uverila aj keby jej povedal, že je pán sveta. Odtackal som sa ku skrinke s alkoholom. Pil som, rozmýšľal som ale neľutoval.

Zazvonil mi telefón. Á niekto si spomenul, že existujem??

,,Áno??" zdvihol som to trochu opilecky.

,,Dylan...je zle..." ozval sa v telefóne Duke.

,,Vieš, že teraz je mi všetko jedno..." nezaujato som povedal.

,,Ide o Vicky..." pokračoval vážne.

,,Noa" bolo mi to jedno. No, dobre nie tak úplne ale teraz som to mal na háku.

,,Kriste, ona sa predávkovala!!!" skríkol do telefónu. Táto veta mi pomohla vytriezvieť...

❤❤❤

Tak je tu ďalšia, čo poviete?? Myslela som, že dnes už nebude ale môžte sa poďakovať Nathaly002❤