Jeden Idiot mi zmenil život✔

7.kapitola

Victoria

Ráno som sa prebudila v cudzom byte. Hlava ma bolela viac ako minule, keď som bola opitá. Ale som si istá, že to ešte skúsim. Najskôr som sa zľakla. Preboha kde to som?? Rýchlo som vyskočila z postele. Čo ak som u niejakeho pedofila a on ma znásilní?? Nádych-výdych určie som u Patrika.

,,Je tu niekto?" zakričala som do prázdneho bytu.

Na parapete som si všimla fotku na ktorej bol Patrik aj s Dylanom. Fain, tak som u Patrika...

***

Vyšla som z bytu. Našťastie som vedela kde som. Vo vedľajšom vchode máme byt. Ale už dva roky v ňom nik nebol.

Mala by som ísť domov. Som si vedomá toho, že dostanem prednášku o tom ako som sa zmenila. To tu človek nemá už ani právo na zmenu??

Potichu som vošla dnu no mama si ma aj tak všimla.

,,Vicky poď rovno do obývačky!" nakázala mi. A je to tu.

,,Musíme sa vážne porozprávať..." znela vážne a kruto.

,,Tak hovor..." znudene som si vzdychla.

,,Ako si myslíš, že to bude pokračovať?? Ja Vicky....chcem ti len dobre. Si moja jediná dcéra a ja ťa mám veľmi rada. A nechcem o teba prísť...bojím sa o teba. Nebola si doma celú noc..." hh, tak zrazu.

,,To je všetko??"spýtala som sa znudene.

,,To je všetko čo mi na to povieš??" spýtala sa zúfalo.

,,A čo potrebuješ? Písomne vyrozumenie?" drzo som jej odporovala. Nech si nemyslí, že je všetko v pohode.

Zazvonil mi telefón. Svietilo na ňom Patrikove meno.

,,Toto musím zdvihnúť" nachala som mamu stáť v obývačke.

,,Ahoj...si v pohode??" ozval sa starostlivo Patrik.

,,Jasne...trochu ma boli hlava ale inak v pohode" usmiala som sa.

Hlava ma stále bolí ale na stole som našla niejaké tabletky, zrejme pre mňa. Tak je to už lepšie.

,,Čo keby si prišla do klubu??"

,,Zachvíľku som tam" usmiala som sa.

,,Fain, čakám ťa" zložil.

***

,,Prišla som za Patrikom Harrysom..." znova som oznámila tým gorilám.

,,Vieme" postili ma dnu. To bolo divné.

Patrik sedel zas v tom istom boxe ako vždy.

,,Ahoj..." pobozkala som ho. Sadla som si vedľa neho.

,,Čo si dáš?" spýtal sa ma milo. Zahryzla som si do pery.

,,No...ja...vlastne najradšej by som si dala to čo včera" zahambene som sa Pozrela na Patrikovu rozžiarenú tvár.

,,To nieje problém" usmial sa tentoraz on. Z vrecka vytiahol injekciu. Takže bol pripravený.

,,Chceš si to pichnúť sama alebo to mám urobiť za teba??" spýtal sa ma.

,,Ty" odpovedala som jednoducho. Vystrela som ruku a odvrátila zrak. Trochu to bolelo ale za ten účinok to stálo...

Dylan

Ráno som si musel niečo zariadiť. Nechal som ju v byte samú. A k tomu nechcel som byť pri tom ako sa preberie. Je to iba moja zákazníčka!!

,,A musím si dať oblek??" fňukal som Dukovi (môj brat) do telefónu. Chystám sa totižto na tú večeru. Prehnanú snobskú večeru. Kde budú otcovi investori. A my ako jeho synovia sme na takéto blbosti nútený ísť.

,,Áno musíš, vieš ako si na tom otec zakladá..." s výčitkou v hlase povedal Duke.

,,Viem, viem..." kapituloval som.

,,Fain, uvidíme sa tam" ach, keby som tam nemusel ísť...

Vystúpil som pred našou vilou. Zo záhrady som začul hudbu. "zábava" už bola v plnom prúde.

,,No nevizeráš v tom obleku zle..." ozval sa za mnou Duke.

,,Ale vyzerám" presviedčal som ho. Do ruky mi strčil niejake drahé šampánske a vzdialili sme sa od všetkých hostí.

,,Tak ako dopadla razia? Koľkých ste chytili??" spýtal som sa ho.

,,Dvoch...a mali tvoje drogy" pozrel sa na mňa vážne.

,,Musíš si dávať strašný pozor! Nemajú zatiaľ na teba podozrenie ale vedia, že je niekto kto to má všetko pod paľcom... ak prídu na to, že si to ty. Tak si posedíš pekne dlho" vysvetlil mi.

,,Ja viem..." vzdychol som si.

,,A môžem ťa o niečo poprosiť??" spýtavo som sa na neho pozrel.

,,Ja... potrebujem niečo zistiť o pár ľuďoch" dúfam, že mi pomôže.

,,No ja neviem, predsa to bude moc nápadné..." vyhovorky.

,,Si fizeľ musíš pomáhať, máš to v náplni práce"

,,Tak po prvé som policajt a nie fizeľ a po druhé je lepšie pomáhať ako predávať im smrť."

,,Ja im nepredávam smrť" bránil som sa.

,,Jasné...drogy a smrť sú dve skoro rovnaké veci..." presviedčal ma.

,,Akosi sme odbočili od témi, tak pomôžeš mi?"

,,O koho ide?" vzdychol si. Podal som mu papier s menami.

,,Sú to ľudia, ktorý akosi zabúdajú palatiť." chápavo prikívol.

Zbadal som otca ako mi ukazuje aby som šiel blišie k nemu.

,,Drž mi palce" buchol som Duka po pleci. Jemne prikívol.

,,Poď za mnou" nie, chce ísť do kancelárie to znie zle. Čo som zas vyviedol.

O drogách vie iba Duke.

,,Sadni si!" nakázal mi, keď zavrel dvere.

,,Počul som, že chodíš do toho klubu..." nalial nám obom po poháry whisky.

Moja hlava vyletela hore a pozrel som sa do otcovich prísnych očí. Nie! Toto je zlé! Veľmi zlé!

,,Vraj sa tam predávaju drogy" pokračoval.

,,Droguješ??" prešiel rovno k veci. Odľahlo mi takže o ničom nevie.

,,Nie!" odpovedal som sebavedomo.

,,A čo tam robíš??" Toto je výsluch?

,,Chodím sa tam zabaviť, vypiť si a tak..." vysvetlil som mu.

,,Neverím" odpovedal pokojne.

,,Ale ja naozaj nedrogujem!!" zúfalo som skríkol.

,,Ukáž ruky" robí si srandu. Nechápavo som na neho pozrel.

,,Poďme!" on to myslí vážne??

,,Ukážková dôvera" odfrkol som si. Dal som si dole sako a vyhrnul rukávi na košeli. Nemá tam čo nájisť. Poslednú injekciu som si pichol asi pred dvoma rokmi.

,,Máš šťastie...ak ťa raz načapem nadrogovaného uvidíš..." aha a to je kôli tomu, že som jeho syn alebo aby nebolo pred novinármi fópa.

,,Robíš to kôli mne alebo kôli novinárom??" zastavil som ho.

,,Ak v novinách víde taký článok...môže ma to zrujnovať" odpovedal chladne.