Jeden Idiot mi zmenil život✔

9.kapitola

Ďalší týždeň prešiel ani neviem ako. Na školu som sa už úplne vykašľala. Chodím do klubu. Celkom si rozumiem s Patrikovov partiou aj on sa tam občas ukáže. Dylan sa ma stále márne snaží presvedčiť aby som s tým prestala. Mne to tak vyhovuje. Mama nič netuší, ako by aj mohla, keď je stále na služobkách a ak je aj doma tak stále s Astonom.

,,Konečne musíme sa porozprávať" vyskočila na mňa mama ešte pri dverách. Ani som si nevšimla, že sa dnu svieti.

,,Že si sa uráčila prísť domov..." zatiahla som prekvapene.

,,Poď do obývačky" odignorovala moju poznámku. A zašla do kuchyne. Asi po čaj.

Ani som si to neuvedomila a dala som si dolu bundu s mikinou, pod ktorou som mala len tielko. Vošla som do obývačky a mame z rúk vypadla šalka. Nechápavo som na ňu pozrela. Jej pohľad smeroval na jedno miesto...na moje ruky. Rýchlo som si ruky zastrčila tak aby som zakyla žily. Toto vidieť nemala....toto jej už nevisvetlím.

,,Ty...ty....ty...." koktala so strachom.

,,droguješ...." šepla sotva počuteľne. Mlčala som. Čo jej mám povedať? Nie, chodím darovať krv... toto by mi neuveril nik.

,,Droguješ??" spýtala sa prísne. Vie to ale chce to počuť odomňa. Jemne som prikívla. Nemá zmysel jej klamať.

,,Pôjdeš na liečenie!" znelo to ako rozkaz. Alebo ono to aj rozkaz bol...

,,Nie!" povedala som rázne. Na liečenie chodia iba závislý....a ja závislá niesom. Len mám na drogu chuť. Ja viem znie to divne, keď si to pichám...ale je to tak.

,,Ako to myslíš, že nie??" rozhodila rukami prekvapene.

,,Normálne...na liečenie nejdem!" stála som si za svojim.

,,Ja sa ťa nepýtam, ja ti to oznamujem!" ani ona si nerobila srandu.

,,Pod touto strechou neznesiem narkomanku!!" zvrieskla.

,,Ja niesom narkomanka!!" niesom a ak si to myslí, tak v tom prípade odchádzam.

,,Choď si zbaliť veci! Ešte zajtra ťa tam odveziem!"

,,Na to zabudni!" vybehla som hore, zbalila som si síce veci, ale nie do ústavu.

Ešte stále máme ten starý byt, ktorý je plne zariadený. Vzala som si všetky veci a odišla som.

Byt bol v celkom dobrom stave. Spálňa s manželskou posreľou, moja bývalá izba, kuchyňa, obývačka a kúpelňa. Rozhodla som sa vybaliť v spálni.

Zas mám tú chuť. Je to ako, keď má niekto chuť na čokoládu, len ja to cítim pri heroine.

,,Dylan??" rozhodla som sa zavolať Dylanovi.

,,Vicky..." cítila som jeho úsmev.

,,Mohol by si mi to prosím doniesť na adresu, ktorú ti pošlem??"

,,Vicky...." zúfalo si vzdychol.

,,Nie! Nechcem to počuť! Proste príď!" stopla som ho.

,,Zachvíľu som tam..." kapituloval.

Naozaj zachvíľu zazvonil zvonček.

,,Presťahovala si sa??" hneď sa ma spýtal.

,,Nie...mama zistila, že si to pichám a chcela ma poslať na liečenie..." vysvetlila som mu.

,,A prečo si nešla??" spýtal sa nechápavo.

,,Ja niesom žiadny narkoman...." drzo som odvrkla.

,,Mala si ísť" povedal vyčítavo.

,,Tak sa staráš aj o svoje ostatné zákazníčky??" keď on tak aj ja.

,,Tu to máš..." podal mi injekciu a ja som mu podala peniaze.

Odišiel a ja som zistila, že už nemám peniaze. Budem si musieť niekde zarobiť alebo sa trochu uskromniť s heroinom.

Pichla som si to a rozhodla sa ísť do klubu.

,,Ahoj..." pozdravila som Ethana, ktorý ma pustil dnu. Všetci sedeli v tom istom boxe.

,,Ahojte" usmiala som sa na nich.

,,Vicky..." šťastne zvolal Cal. Mám ho z ních asi najradšej. Je to super kamarát.

,,Čaute..." pridal sa k nám Patrik. Cal sa na mňa povzbudivo usmial. Vie ake to s ním mám.

,,Ale no ták Vicky netvár sa ako keby si oblizla citrón..." Štuchol do mňa Patrik.

,,Patrik...môžem s tebou hovoriť??" zjavil sa pri nás Dylan. Ani sa na mňa nepozrel.

,,Je to také dôležité??" unavene zatiahol Patrik.

,,Ano je! A buť pôjdeš dobrovoľne alebo ťa tam odnesiem násilím" povedal prísne. Dylan má poriadne svaly, nechcela by som ho nahnevať. Patrik sa postavil a šiel za ním.

,,Ospravedlňte ma..." ospravedlňujúco som sa na nich usmila. Zaujímalo ma, čo chcú riešiť. Vošli do skladu, ale poriadne nezavreli dvere.

,,Ruším našu dohodu..." začal Dylan.

,,Ale to nemôžeš..." obhajoval sa Patrik. O čom to sakra hovoria??

,,Do konca týždňa chcem všetky prachy..." trval na svojom Dylan.

Radšej sa do toho nejdem miešať a vrátim sa k stolu.

Dylan

S Patrikom som si to vyriešil. Neviem, či to pochopil ale ak nie, tak sa postarám o to aby pochopil.

Duke: na ceste do klubu je hliadka...ZDRHAJ!!

Fain, takm dnes už asi nevyriešim nič...

,,Victoria! Poď so mnou" nemôžem ju tu nechať.

,,Kam??" vystrašene sa na mňa pozrela. Čo jej mám povedať??

,,Nepýtaj sa a poď!!" Tak týmto som ju asi vystrašil ešte viac. Chytil som ju za ruku a ťahal von s klubu.

,,Počkaj kam ideme??" zastavila pred dverami.

,,Idú sem policajti..." načo jej mám klamať??

,,To ti mám akože veriť??" pozrela sa na mňa. No v ďiaľke zbadala blýžiace sa policajné autá.

,,Už mi veríš?? Poď rýchlo" potiahol som ju k autu. Rýchlo sme nastúpili a odišli.

,,Ako si vedel, že..." spýtala sa, keď sme boli už ďaleko od klubu. ,,Môj brat...je policajt..." nejdem jej klamať.

Zastal som pred našou bytovkou. Bývam v nej síce aj ja, ale nepotrbujem aby to vedela. Patrik mi hovoril, že si myslí, že vtedy s toho klubu ju odniesol on. A tak je to lepšie nech si to len myslí.

Dylan: Patrika som z toho vyškrtol...

Napísal som Dukovi, aby mu zbytočne nevipisoval.

Duke: zajtra sa musíme stretnúť...

Dylan: o čo ide??

Duke: to nieje na telefón...zajtra o desiatej v tvojom byte??

Dylan: fain...

💙💙💙

Tak je tu ďalšia. Čo poviete? Poprosím vote/com. A čo si myslíte o Dylanovi??

Prepáčte za chyby...