Jeden Idiot mi zmenil život✔

13.kapitola

Ráno som sa zobudil prvý. Pokojne spala, všimol som si, že vypadá inak ako, keď som ju spoznal. Je taká...dospelejšia...ale je mi ľúto, že musela dospieť, až drogami. Strašne ľúto...

Začal som niečo chystať na raňajky...aj keď najskôr som musel skočiť nakúpiť...rozhodol som sa pre toasty.

,,Dobré ránko..." šepla mi do ucha a ruky mi obmotala okolo brucha.

Nechápavo som sa otočil a ona ma začala bozkávať.

,,Čo robíš??" nechápal som, pokiaľ viem sme kamaráti, ktorý spolu raz spali a aj to bola chyba.

,,Platím..." šepla mi do ucha a jemne ma uhryzla do ušného lalôčika. Táto veta ma úplne rozhodila. Drsne som ju odstrčil a začal zhlboka dýchať.

,,Naozaj si myslíš, že to robím len kôli tomu, aby si mi dala?!!" nechápavo som skríkol.

,,Si naozaj taká slepá??? Alebo sa tak len tváriš...milujem ťa chápeš!!! Milujem ťa!!! Preto to všetko robím..." šokovane na mňa pozerala. Keď som si uvedomil zmysel viet, ktoré som jej práve vykričal, spanikáril som, ako malé decko som rýchlo vybehol z jej bytu a nezabudol som ani poriadne tresnúť dverami.

Ja som taký debil!!! Načo som jej to hovoril??!! Mohol som si to nechať sám pre seba!! Teraz sa cítim, ako bábovka.

Victoria

Stála som tam, ako obarená. Nechápala som situáciu, ktorá sa tu práve stala. On ma...on...ma....miluje. Nikdy som ho nebrala viac ako kamaráta. Mám ho rada to áno...ale či to je láska?? Nie, láska to nieje! Je to niečo ako dobrý kamarát....mala by som si to v tej hlave poukaladať. Patrika som ľúbila...ale to bolo iba také pobláznenie. Ale Dylan??!! Nejdem to riešiť mám ho rada....idem za ním...a čo mu povieš?? ,,Ahoj, vieš ja som tak blbá, že ja sama neviem čo k tebe cítim..." veľmi vtipné ale sama zo sebou sa rozprávať nebudem. Musím sa s niekim poradiť....ale s kým, keď ja mám len Dylana. CAL!! Áno, tomu zavolám.

,,Calum??" zodvihol to po druhom pípnutí.

,,Áno, Vicky nevieš si nájsť inú hodinu...niektorý ľudia ešte spia..." unavene zatiahol do telefónu.

,,Je jedenásť hodín..." oznámila som mu fakt.

,,Noa, aj tak je to skoro, čo potrebuješ??" celý Cal, hneď ide k veci.

,,Potrebujem poradiť..." fňukla som do telefónu.

,,Pozri, to znelo ako keby som bol tvoja najlepšia kamarátka...a pokiaľ viem každý mesiac nekrvácam..."

,,Ty si debil...ja najlepšiu kamarátku nemám, tak sa na ňu chvíľu zahraj!!" nakázala som mu.

,,Fain, o čo ide... porazenecky vzdychol.

,,Ale jedine cez telefón som mimo mesto..." ozrejmil mi.

,,Keby som náhodou začal chrápať nezabudni ma zobudiť..." dodal.

,,Ide hlavne o Dylana...." všetko som mu vyrozprávala aj moje minulé platenie, aj môj absťák a hlavne moj myšlienkové pochody.

,,No...takže ja sa v týchto veciach vyznám asi tak ako v gramatike..." ozrejmil mi.

,,Ale podľa mňa by si nič nemala riešiť, choď za ním a povedz mu, že ho máš rada a že to môžte spolu skúsiť a všetko zavŕšite dobrým sexom. A ja budem krstný otec vašich detí a možno pôjdem aj na svadbu, ale nemôže byť doobeda, vtedy spím..." začal sa vykecávať.

,,Stop! Stop! Stop! Nepreháňajme dobre??"

,,Fain, dúfam, že som ti poradil ale teraz idem spať..." zložil, ten idiot to zložil. Zaujímalo by ma, čo robil celú noc, keď je taký unavený.

O štvrtej som sa odhodlala ísť za Dylanom. Opatrne som zaklopala na dvere jeho bytu.

,,Ahoj??" vyznelo to skôr ako otázka. Fain, tak ako som si to cvičila.

,,Rozmýšľala som...." ešte viac nechápavo sa zatváril.

,,O tom čo si mi ráno povedal...." dodala som.

,,To čo som povedal....kašli na to...."uhol očnému kontaktu. Zamrzelo ma to aj keď som vedela, že klame.

,,Poď dnu...." zavolal ma dnu.

,,Vieš ja...mám ťa rada...viac, ako kamaráta...myslím, že by sme to mohli skúsiť...." vysúkala som zo seba. Peru, ktorú som si stále nervózne kúsala budem mať tak opuchnutú.

,,Naozaj??" prekvapene sa na mňa pozrel.

,,Prečo nie?? Máme sa radi..." usmiala som sa a objala som ho. Nechcem ísť na to rýchlo. Hlavne, že si s ním už spala.... fain ale to bolo iné....

,,Dáš si niečo??" zašiel do kuchyne.

,,A čo mi ponúkaš??" ľahla som si na sedačku. Ani som si neuvedomila ako to vyznelo. Zo zdvihnutým obočím vystrčil hlavu z kuchyne.

,,Ja som myslela jedlo...." rýchlo som začala prikivovať.

,,Obaja dobre vieme, čo si myslela..." Priblížil sa ku mne a pomaly vyliezol na sedačku za mnou. Pobozkal ma na kľúčnu kosť a premiestňoval sa vyššie. Srdce mi začalo biť ako o preteky a dych v krku sa mi zastavil.

,,Čaj! Dám si čaj...." zastavila som ho skôr, než by sa to už nedalo. Pozrel sa na mňa pohľadom ublíženého šteňaťa a vrátil sa do kuchyne. Konečne som mohla dýchať.

,,Nech sa páči..." položil dve Šálky na stôl a ľahol si ku mne. Chvíľu sme len tak ležali a popíjali čaj. No na mňa to znova prišlo. Tá túžba po droge. Nechcela som kaziť tú chvíľku tak som iba mlčala.

,,Potrebuješ heroín??" trochu sa odtiahol.

,,Ako vieš...." spýtala som sa prekvapene.

,,Vidím to na tebe..." postavil sa a doniesol mi injekciu. Pichla som si iba polku.

,,Iba polku??" nechápavo sa spýtal.

,,Chcem to všetko vnímať...." vysvetlila som mu.

,,Vieš, Vicky myslím, že by sme sa mali o tom porozprávať..." važne sa na mňa pozrel.

,,Teraz, keď si si uvedomila, že si naozaj závislá, nerozmýšľala si nad liečením??" vysúkal zo seba a už som zvážnela aj ja.

,,Rozmýšľala ale...chápeš...ono to nie je len tak...včera to naozaj bolelo a ja sa bojím..." pohľad som zapichla do zeme.

,,Ja to chápem aj ja som si tým prešiel a le ja ti pomôžem budeme v tom spolu...aj ja skončím s predajom drog" chytil ma za obe ruky.

,,Ja....potrebujem čas..." vydýchla som.

,,Máš ho koľko chceš..." povzbudivo sa na mňa usmial a pobozkal ma na čelo.

💙💙💙

Ďalšia😘je tu niekto, kto zajtra píše monitor?? Lebo ja áno a dosť sa bojím....😨