Jeden Idiot mi zmenil život✔

6.kapitola

Dylan

Bola iná...v očiach mala slzy. Bola smutná. Takú som ju ešte nevidel. Nemala v očiach tie iskričky, ktoré mala vždy na tej parapete.

Patrik sa na mňa spýtavo pozrel. Ak mu poviem, že to nemám tak jej nepichne. Zatriasol som hlavou. Bože, je to len ďalšia moja zákazníčka. Nič viec nič menej!

Z vracka som vytiahol jednu dávku aj s injekciou.

Tu sa to predáva ako cukríky, keďže vieme skôr, že prídu fizli ako oni sami.

Na jej tvarí som zbadal zhrozenie. Tak asi nevie o čo ide.

,,To sú drogy...." šepla Patrikovi ten sa iba zasmial, podal mi peniaze.

,,Naozaj to chceš??" pokladal som to na stôl. Pozrela sa na Patrika...takže je jedna s tých, ktoré mu až moc veria.

,,Ano chce je ti niečo??" ja som sa pýtal jej! A nie Patrika!

,,Nie, som v pohode ale idem si zapáliť." oznámil som im. Nechcem vidieť ako ju zničí....

Vrátiť sa do vnútra som sa odvážil až keď som minul celú krabičku. Nepomohlo to aj tak som bol zo seba zhnusený. Mohol som si dať niečo silnejšie. Ale drogy neberiem. Keď uvidíte každý deň ľudí na to zomierať...dvakrát si premyslíte či si to šľahnete.

Bola v strede parketu tancovala a bola odviazaná. Takže si to predsa len pichla.

,,Daj mi niečo tvrde" nakázal som barmanovi a sadol si za bar. Je to môj veľmi dobrý kamarát.

,,Niekto tu má zlý deň" podpichol ma posmešne. ,,Ani mi nehovor" zakrútil som hlavou.

Pozoroval som ju ako sa baví no zrazu som vedľa nej zbadal...jedneho zakazníka, ktorý mi nezaplatil a hľadám ho už mesiac pistavil som sa zo stoličky a rýchlym krokom mieril k nemu. Za rameno som ho otočil, keď ma zbadal vystrašene na mňa vyvalil oči.

,,Dylan??" vystrašene vykoktal.

Zdrapol som ho za lakeť a ťahal do skladu. Tam som ho posotil a zavrel dvere na dosť veľkom sklade s alkoholom.

,,Kde su moje prachy??" snažil som sa byť kľudný.

,,J-ja t-ti t-to vrátim" triasol sa. Ja som sa zasmial. ,,To si buď istý."

,,L-len t-teraz ne-nemám peniaze" šepol, že som ho skoro nepočul.

,,To mne je jedno!" skríkol som. Cez dvere prechádzala hlasná hudba takže ma nik nepočul.

,,Ale ja som pocul niečo iné...." ptiblížil som sa k nemu, on o krok cúvol.

,,Vraj, ti obchody idú" stále som sa približoval. On už bol natlačeny na regáli.

,,T-tu s-sú o-obchody môjho otca" prehovoril zúfalo.

,,Vypadám ako niekto koho to zaujíma??" zasmial som sa.

,,Mne ide iba o moje prachy."

,,Ja k jeho financiam nemám prístup..." presviedčal ma.

Najskôr som mu vrazil jednu. Druhú. Tretiu. Ani som si to neuvedomil a mlátil som ho. Skŕčal sa v bolestiach. bol som ako posadnutý. Bil som ho ako keby som boxoval do boxerskeho vreca. Bol  som strašne nahnevaný. Na Patrika, na ňu a hlavne na seba.

Podarilo sa mu ma kopnúť čím ma vrátil do reality. Rýchlo som od neho odskočil. Skoro som ho zabil.

,,Tie peniaze chcem do konca týždňa." Rýchlo som dýchal. Vybehol som som zo skladu a znova si sadol za bar

Začal vyzváňať telefón. ,,Áno??" bolo to neznáme čislo takže som netušil s kým mám tú česť.

,,Baraško??" ozval sa v telefóne môj brat.

,,Cez aký telefón voláš??" dbám si na svoje súkromie a hlavne, keď predávam drogy.

,,To je teraz jedno, si v klube?" šepkal asi je ešte v práci. Je totižto šéf policajného odlenia tu v meste.

,,Ano a nieje to jedno!" povedal som prísne.

,,Mam nové číslo. Nemusíš sa báť nik ťa nevistopuje. Do klubu ide policajna razia takže padaj!!"

,,Diki maš to u mňa"

,,Myslíš, že ma baví stále počúvať otca, že ťa vzali fizli alebo rovno od kolegov akého mám šikovného brata....ale na tú večeru prídeš!!" Znelo to skôr ako rozkaz.

,,Ja som na to zabudol...ale prídem" zúfalo si vzdychol.

,,Fain, tak čau a zdrhaj" uchechtol sa.

,,Tak čau..." oznámil som barmanovi.

,,Policajná razia??" spýtal sa so smiechom. Prikívol som a postavil som sa zo stoličky.

Obchádzal som box v ktorom ešte pred chvíľou sedel Patrik aj s Victoriou. Patrik tam už nebol a Victoria ležala na sedačke asi je v bezvedomí začiatočníkom sa to stáva. Ak ju tu nájdu policajti bude s ňou zle. Ale mne to môže byť jedno. Už som chcel vísť s klubu, no nedalo mi to. Musel som sa otočiť.

Vzal som ju na ruky ako princeznú a niesol som ju až k zadnému vchodu. Tam mi stálo auto. Položil som ju na zadné sedadlá. Ja som si sadol za volant. Niekedy mám taký pocit, že lepšie riadim opitý ako triezvy. Po ceste sme obchádzali šesť policajných áut museli mať dobré info keď ich bolo toľko.

Zastavil som pred jej domom. Dnu sa svietilo. Nemôžem ju odniesť domov, čo jej mama? Radšej ju odveziem k sebe.

Zastavil som pred svojim bytom. Znova som ju vzal na ruky a niesol do môjho bytu. Položil som ju na posteľ.

Sadol som si na stoličku vedľa nej a dal si hlavu do dlaní. Nikdy mi to nevedilo, tak prečo teraz? Pozrel som sa na ňu vypadala nevinne. No už taká nevinná nebola. A to len kôli mne....Dosť!

Tá baba má šestnásť preboha vie čo je dobré a čo zlé. Nieje to moja vina!!

💉💉💉

Ako si myslíte, že zareaguje Vicky?? Čo si myslíte o Dylanovi?? Píšte do komentárov.

A prosím prepáčte za chyby.

Hore Dylan...