Jeden Idiot mi zmenil život✔

16.kapitola

Môj osud je spísaný. Oficialne som mŕtvy. Keď ma zbadal môj bývalý kamarát úprimne skoro ma zabil. Už dávnejšie sme pracovali pre jedného týpka, vtedy som ešte drogoval. Predávali sme pre neho drogy. No toho týpka chytili a my sme prišli o prácu. A tak som sa rozhodol, že budem predávať sám. No tak sa rozhodol aj Anthonio. No a keďže mi bral kšeft tak som ho udal. A tak sa stali z kamarátov nepriatelia. Bol som sviňa.

,,Nemôžte mi dať inú celu??" hodil som na Duka psie oči.

,,Nie, modli sa aby otec zacvakal kauciu." no to už vidím ako otec zacvaká kauciu. Podplatí sudcu, aby mi dal doživotie. Duke odišiel a nehal ma tam s ním samého.

,,Nazdar, rád ťa znovu vidím..." postavil sa.

,,Kiežby som mohol to isé povedať aj ja" šepol som sám pre seba. Vrazil mi jednu, snažil som sa brániť ale no poznáte to, je v lochu už zo dva roky, takže je logické, že je silnejší. Zbil ma dosť, ale nie tak, aby ma to položilo.

,,Prečo tu vlastne si??" kamarátsky sa spýtal, čo sa mi nezdalo. Nechápavo som na neho zazrel.

,,Vieš, že ja ti môžem vlastne ďakovať??" nahlas sa zamyslel.

,,Vieš...mal som tu čas rozmýšľať..."

,,A načo si prišiel??" zasmial som sa. Dúfam, že tu nestrátím mozog aj ja.

,,Keď vídem...už nebudem balansovať na hrane zákona..." jemu vážne vymyli mozog.

,,Nájdem si niejakú prácu a budem si žiť kľudný život...." povedal hrdo. Zaujímalo by ma aké tabletky im tu dávajú. Z obrovských dverý sa vynoril Duke. Dal pokyn strážnikom, nech idú preč.

,,Vicky sa prebrala ale podľa doktorov až moc skoro..." bola prvá vec, čo mi povedal. Vydýchol som si ako nikdy. Žije.

,,A ešte je tu jedna vec..." nervózne sa poškrabal na zátylku.

,,No..." už nemôže byť zlé, ak žije.

,,Ona si totišto nepamätá nič od dňa, kedy si dala prvú davku. Takže teba si pamätá iba ako dílera. Nič viac..." chvíľu mi trvalo, kým mi to došlo.

,,Aká je možnosť, že si spomänie??" zavrel som oči, aby som sa upokojil.

,,Dosť malá..." šepol sotva počuteľne. Musel som si sadnúť späť na posteľ a rozdýchať to. Ak sa nepreberie, tak môžem všetko rovno zabaliť. Predtým ako prišla bol som nula, žil som dosť nudný život, nemal som zmysel žiť...iba som sa pretĺkal zo dňa na deň, snažil som sa nedostať do basy a aj sa mi to darilo, až do teraz. Až ona mi doniesla zmysel života. Ona mi ukázala, ako byť lepším človekom, kôli nej som sa chcel zmeniť...a teraz ju mám stratiť??

,,A už ti vystavili kauciu..." podal mi papier. Bola to dosť vysoká suma. No ocko by to zaplatil len tak, akoby sa nechumelilo.

,,Myslíš, že to zaplatí??" inokedy by som od neho pomoc nechcel, ale teraz ide o Victoriu.

,,Myslím, že áno nemôže si dovoliť žiadeny škandál to by jeho firme neprospelo a tá suma je pre neho iba ako pokuta" ubezpečil ma. Musím sa odtiaľto dostať. Musím jej pomôcť spomenúť si.

,,Drž sa..." podľapkal ma po pleci a odišiel.

,,Kto je Victoria??" spýtal sa Antonio. Je to fakt divné, správa sa ku mne akoby nič. Fakt, mu preplo.

,,Nerieš...." nezaujato som odvrkol. Nemám chuť tu riešiť môj život.

,,Ale nóóó...." nesúhlastne zavrčal.

,,Boli sme najlepší kamaráti..pokým si ma nepodrazil..." povedal drsne.

Všetko som mu povedal...ani neviem ako, no šlo to zo mňa ľahko.

,,Ak si kôli nej ochotný vzdať sa svojho biznisu, myslím že by sa jej mal držať..." uchechtol sa.

,,Fain, a čo ty??" nechcel som hovoriť len o sebe.

****

,,Máte navštevu..." oznámil mi strážnik. Do prdele...otec. Na moje prekvapenie to otec nebol. Odviedli ma do vyšetrovačky, kde už sedela Victoriina mama. Čo ma naozaj prekvapilo. Ona bola tá posledná koho som čakal. No keď som zbadal vedľa nej na stoličke toho zmrda skoro som sa neudržal.

,,Čo tu chceš??" hneď som fľochtol na Patrika.

,,Sadni si..." prísne do toho skočila Vickina mama.

,,Určite si už počul, že Victoria sa prebrala...chcela som ti oznámiť. Aby si dal mojej dcére pokoj...povedali sme jej, že Patrick sa ju celý ten čas snažil odtiaľ ťahať, no ty si ju len sťahoval dolu..." hovorila to bez kúsku citu.

,,Ale to nie je pravda!! To vám povedal on??!!" rozhorčene som sa bránil. Victorie sa nevzdám.

,,Áno a mám vari veriť tebe?? Patrick sa podujal, že s ňou pôjde na liečenie..."

,,Áno hotová Mária Terézia...čo by sme bez toho Patrika robili..." nahnevane som zatiahol. Bez pozdravu sa postavila a odišla. Ale Patrik ešte zostal.

,,Ty s ňou na to liečenie nopôjdeš, že??" ani som sa na neho nepozrel. Dobre, to vo mne vrelo.

,,Nie, ale jej mama je ešte naivnejšia ako Vicki..." zasmial sa.

,,Prečo??" bola otázka, ktorá mi vŕtala v hlave, už dosť dlho.

,,Pamätáš si Calie??" trvalo mi to dlhšie ale spomenul som si.

,,Bola to moja sestra...zoskočila z mosta ak si nepamätáš...kôli tebe..." všetko mi do seba zapadlo. Nemala na drogy, tak som jej ich proste nedal. Ale nevedel som, že je jeho sestra.

,,A teraz sa postarám o to...aby si videl trpieť osobu na ktorej ti záleží...neboj budeš pri tom..." žmurkol na mňa. To ma už vytočilo veľmi a aj s putami na rukách som po ňom skočil.

,,Neopováž sa jej dotknúť, rozumieš, neopováš!!!" hneď sa do toho zamotali strážnici a odtiahli ma od neho. Victorie sa nedotkne!

💙💙💙

Hello❤
Hlásim sa po dosť dlhom čase ale mám výhovorku...učím sa na prímačky😞😣

Ale čo poviete na kapitolu?? Dylan je stále v base a Vicky sa prebrala. Čo bude teraz??