Love🖤

19*

Emma

Keď som prišla zo školy domov, doma už bol James. Kedy to stihol? A hlavne prečo ma nečakal.

"Ahoj."pozdravím ho a prisadnem si k nemu na gauč.

"Ahoj."dá mi pusu na líce.

"Už je ti lepšie?Počul som že ti bolo zle." zapozerá sa na mňa ustarostene.

Keby si ty vedel.

"Je mi lepšie. Nič to nebolo." usmejem sa a on tiež.

Ešte sme chvíľu rozoberali školu a ja som sa potom vybrala do izby. Nachystala som sa do školy a išla sa osprchovať. Oblečená v pyžame som si ľahla na postel.

Som celkom sama. Veď nemám žiadne kamarátky. Tá o ktorej som si myslela že je ako moja sestra, ma neskutočne sklamala. No a potom je tu Lucy.

Ach, škoda že išla na dva mesiace do Španielska.

Už som sa začala nudiť a tak som zišla dole za Jamesom.

"Čo pozeráš?" sadnem si do kresla, pretože on musí byť rozvalený na celom gauči.

"Sám neviem." zasmeje sa.

"Tak to si pozriem s tebou." usmejem sa a on prikývne.

***
Asi v polke filmu niekto zazvonil. James išiel otvoriť.

"Bože ty vyzeráš." započujem Jamesov hlas. Bola som zvedavá a tak som sa tam išla pozrieť.

O rám dverí stál opretý dobitý a pripitý Alex.

"Alex?" opýtam sa prekvapene. Ihneď ako započul svoje meno, sa na mňa otočil. Hneď ako ma uvidel sa mu rozžiarili oči.

Normálne na mňa skočil. Skoro som neudržala rovnováhu a spadli by sme obaja. Ale iba skoro. James sa na nás len udivene pozeral.

"Prečo si sa tak doriadil?" opýtam sa ho a on sa zasmeje.

"Skôr kto ma takto doriadil." objasní. Pozriem na Jamesa, ktorý sa tváril znepokojene.

"Kto?"opýtam sa. Zodvihne na mňa zrak a jemne sa usmeje.

"To je jedno." vzdychnem si.

"Musíme mu to ošetriť." poviem pri pohľade na jeho rozrazenú peru a obočie.

James priniesol lekárničku.

"James ti to ošetrí." poviem mu a on sa na mňa prilepí ako dvojročné dieťa,čo uvidí strašidlo.

"Nie. On nie. Len ty môžeš." povie s nadutou perou. Zasmejem sa nad jeho detinskosťou.

"Neblázni Alex." povie mu James. Alex len pokrúti hlavou.

"Nie. Nepribližuj sa. Mňa sa môže chytať len Em." usmeje sa na mňa a ja s úsmevom pokrútim hlavou.

"No dobre, tak tu máš." podá mi James urazene lekárničku.

"Ja idem hore." povie, no ja ho rýchlo stopnem.

"Počkaj. Pomôž mi ho odvliecť do mojej izby." poviem a on prikývne.

Dotrepali sme sa do mojej izby a posadili ho na posteľ.

"No tak ja idem. Keď chce teba." povie James a odíde z izby. Len som sa nad ním zasmiala.

Vytiahla som z lekárničky vatičku a dezinfekciu. Vatičku som mu priložila na ranku na pere. Zasyčal od bolesti.

"To musíš vydržať. Veď si predsa chlap, nie ?" opýtam sa a on sa uškrnie.