Love🖤

29*

Emma

Ráno som sa zobudila na šteklenie. Otvorila som oči a uvidela Alexa ako mi prstom prechádzal po sánke.

"Dobré ránko, princezná."usmeje  sa a pobozká ma na nos. Úsmev mu opätujem a hlavu mu položím ku krku.

"Koľko je hodín?"zamumlem. Alex sa nahne pre telefón a pozrie sa.

"Pol ôsmej." povie a ja si vzdychnem.

"Tak málo?" zakňučím a on sa zasmeje.

"Nemôžeme celý deň prespať." povie a ja na neho pozriem.

"Išli sme spať ale o štvrtej. Nespali sme dlho." myknem plecom a on pretočí očami.

"Aspoň sa večer budeš tešiť do postele." uškrnie sa a ja tiež.

"Ja sa teším už teraz." poviem a rozvalím sa na neho. Zasmeje sa a dá mi bozk na čelo.

"Poď ideme jesť." povie a zhodí ma zo seba. Vstane a navlečie si na seba tričko a nohavice.

"Mne sa nechce." poviem a zababúšim sa do paplóna.

"Poď ty moja leňoška." zasmeje sa a zoberie ma na ruky.

"Alex." buchnem ho do ramena, no on len pokrúti hlavou a ide so mnou do kuchyne.

Zišli sme dole v pravú chvíľu. Otec s Alice sa chystali na odchod.

"Už idete?" opýtam sa trocha smutne. Budú mi chýbať.

"Ideme." usmeje sa na mňa Alice a objíme ma. Hneď po nej aj otec.

Rozlúčili sme sa a zašli dovnútra. James išiel do práce a ja s Alexom sme si sadli na gauč.

"Čo budeme dnes robiť?" opýta sa.

"Najprv niečo dobré navarím. Potom poupratujem. Nakoniec sa najeme a potom sa môžeme ísť kúpať." navrhnem a on prikývne. Alex si zapol notebook a ja som sa vybrala variť.

Hmm, niečo čo majú obidvaja radi. Špagety? Snáď sa mi podaria.
Zobrala som všetky suroviny a začala.

Asi po hodinke keď som mala uvarené a aj upratané, sme sa najedli.

"Chutili?" opýtam sa Alexa.

"Nie. Jedol som aj lepšie." povie a ja na neho pozriem. Snažil sa zakryť úsmev, no veľmi mu to neišlo.

"Tebe prihorí aj čaj. Čiže nabudúce varíš ty." vyplazím mu jazyk a on na mňa hrdo pozrie.

"Ja som vynikajúci kuchár." povie a ja sa zasmejem.

"Som zvedavá." poviem a on sa usmeje.

Po obede sme sa rozhodli ísť kúpať. Dnes je totiž neskutočne teplo. Našli sme si útulné miestečko pri strome. Rozložila som deku, na ktorú sme si sadli.

Alex bol taký natešený že ani na mňa nepočkal a už skočil do vody. Len som sa nad ním zasmiala a zohla sa pre uterák. V tom ma však nepríjemne pichlo v podbrušku. Sykla som od bolesti, no snažila som sa ju nevšímať.

Sadla som si na uterák a pozorovala Alexa.

"Poď do vody. Prosím." prosíkal. Pretočila som očami a vybrala sa za ním. Voda bola neskutočne príjemná. Pomaly som začala vchádzať do vody, keď ku mne prišiel Alex a zobral si  ma na ruky. Omotala som okolo neho nohy a on s nami pomaly išiel hlbšie. Nakoniec sme boli až po krk.

"Je tu pekne. Však?" opýtam sa a on s úsmevom prikývne. Je tu naozaj pekne. Všade stromy, piesková pláž, ticho. Proste raj na Zemi.

Keď sme sa ale hodinu kúpali, rozhodla som sa ísť opaľovať. Alex nechcel byť sám vo vode a tak išiel so mnou. Ľahli sme si na deku a oddychovali.

A bolo to tu opäť. Tá bolesť v podbrušku. Tentokrát však omnoho silnejšia. Sadla som si a chytila sa za brucho.

"Em. Čo je?" opýta sa ma vystrašene Alex. Keby som ja vedela.

"Ja neviem." poviem a pozrie na neho.Kľakol si pred mňa a chytil mi tvár.

"Bolí ťa niečo?" opýta sa a ja prikývnem.

"Brucho." poviem a on sa postaví.

"Ideme." povie rázne a postaví ma na nohy. Vtedy si to všimnem.

Krv.

"Preboha Alex." chytím sa za ústa. Nechápavo na mňa pozrie a ja mu ukážem na deku. Pozrel sa tým smerom a ostal zaskočený.

"Krvácaš."no, nie. Zmocnila sa ma panika. Čo sa deje?

"Ale...." opäť dostanem krč,ktorý ma dostane do kolien.

"Ideme."povie Alex, schmatne naše veci, ktoré rýchlo hodí do auta a potom sa vráti pre mňa. Naložil ma do auta a rýchlo smeroval do nemocnice.

Bolesť bola taká silná, že som nevládala nič. Dokonca ani držať otvorené oči. Točila sa mi hlava a bolo mi na vracanie.

 ***
 Zobudila som sa a poobzerala sa okolo seba. Som v nemocnici. Natočila som hlavu a uvidela Alexa spať na stoličke.

"Alex." zašepkám a on sa ihneď preberie. Pozrel na mňa a ja som si ihneď všimla jeho červené, opuchnuté oči.

On plakal? Čo sa stalo?

"Em." povie a chabo sa usmeje.Posunie si stoličku ku mne a sadne si na ňu.Chytí ma za ruku, na ktorú mi dá jemný bozk.

"Alex čo sa stalo?" opýtam sa. Pozrie na zem. To neveští nič dobré.

"Alex." poviem a on na mňa konečne pozrie.

"Emma je mi to ľúto." povie a oči sa mu zaplnia slzami. Čo? Bože čo sa stalo?

"Č-čo t-ti je ľúto?" opýtam sa roztrasene. Alex sa zhlboka nadýchne a jeho stisk ruky zosilnie.

"Potratila si." povie a ja v tú chvíľu začnem plakať.

Ako sa vám to páči? Aké máte z toho pocity? 😁🤩