21*

11.1K 504 9
                                    

Emma

"A to mi hovoríš až teraz?" nadvihnem obočie a on prikývne.

"Bál som sa tvojej reakcie."mykne plecom a ja si vzdychnem.

Ach otec, otec. Raz ma privedieš do hrobu.

"James o tom vie?" opýtam sa.

"Poprosil som ho aby ti to nepovedal." objasní. No super. Čiže on o tom vedel a nepovedal mi to. A to si hovorí brat?

"Nie som malá otec. Takéto veci treba povedať hneď."poviem a on si vzdychne.

"Ja viem. Ale veľmi mi záleží na tom, čo na ňu povieš."podíde ku mne a pohladí ma po ramene.

"Rada ju spoznám. Ale nemysli si, že jej hneď skočím do náručia." poviem a on so širokým úsmevom prikývne.

"A buď k nej milá." povie naposledy a odíde z domu. Som zvedavá, kedy ju predstaví.

***

Pozrela som sa na hodiny, bolo niečo po ôsmej večer. Som hladná. Asi bude aj Alex. Vyšla som za ním hore do izby. Vošla som do mojej izby a našla ho ako leží na posteli a hľadí na strop.

"Alex?" mykne ho.

"Prepáč. Nechcela som ťa vystrašiť." usmejem sa a on tiež.

"Stalo sa niečo?" sadne si a roztomilo natočí hlavu do boku.

"Nie nič

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Nie nič. Ja len že čí nie si hladný." poviem.

"No, aj celkom som." usmeje sa.

"Tak poď so mnou." poviem a smerujem si to do kuchyne. Počujem za mnou kroky, čo znamená že Alex počúvol.

Zišli sme dole a ja som si to zamierila do chladničky. Vybrala som všetky suroviny na palacinky. Najľahšie, najchutnejšie a hlavne rýchle.

"Máš rád palacinky?" opýtam sa ho a položím si veci na kuchynskú linku. So širokým úsmevom prikývne.

"Pomôžem ti?" opýta sa a ja cítim že je blízko mňa. Dýchal mi na krk, čo mi spôsobovalo husiu kožu. Neskutočne ma rozptyľoval. Snažila som sa však nereagovať na moje telo a pokojným hlasom som mu odpovedala.

"Nie nemusíš." usmejem sa a on prikývne a sadne si na barovú stoličku. Jednu ruku si položil pod bradu a druhou klepkal o pult.

To ma mieni pozorovať?

Celú ma skenoval pohľadom a ja som sa nemohla sústrediť.

"Mohol by si ma prestať hypnotizovať?" opýtam sa a on sa zasmeje.

"Nie nemohol." vyplazí mi jazyk. Pretočím očami a otočím sa späť k palacinkám.

Už keď som ich konečne dorobila, vybrala som z poličky nutellu a džem. Pár palaciniek som nechala Jamesovi a otcovi.

Love🖤Where stories live. Discover now