Love🖤

25*

Emma

Parchant.

Toto slovo sa mi stále omieľalo v mysli. Ako? Ako také niečo mohol povedať?Toto ma neskutočne zranilo. Ucítila som ako mi začali tiecť dotieravé slzy. Všimla som si aj, že Alice si od prekvapenia zakryla ústa a Alex ani nedýcha. No a James? Prepaľuje otca pohľadom.

Zjavne si toho uvedomil aj otec, pretože sa zatváril bolestivo.

"Em ja..." skočím mu nahnevane, no hlavne ubolene do reči.

"Vieš čo otec? Ty sa odsťahuj aj na koniec sveta. Ja ostávam spolu s tým parchantom tu. Mimochodom, bude to tvoje vnúča. A ešte niečo. Jediný kto mi teraz zničil život si ty a nie Alex." zvresknem a schmatnem Alexa za ruku. Rýchlo som ho ťahala hore do izby, kde som za nami zatvorila dvere a zošuchla sa s plačom na zem.

Nebudem klamať. Totálne som sa zložila. Toto som totiž od otca nečakala.

"Em." povie so slzami v očiach Alex. Oh nie. Nenávidím takýto pohľad na neho.

Za ruku som si ho potiahla k sebe a on si ku mne prisadol. Zaborila som mu hlavu do hrude a on ma tuho objal.

"Emma mala by si ísť." povie a ja na neho prekvapene pozriem.

"Chceš sa nás zbaviť?" opýtam sa a opäť sa rozplačem.

"Jasné že nie. Bože Em. Milujem teba a budem aj to malé.Ale bude to tak pre teba lepšie. Nechcem aby si sa kvôli mne hádala s otcom." povie a zotrie mi slzu.

"Alex ostávam tu a nemienim to ďalej rozoberať. Chápeš?" chytím jeho tvár do rúk. Jemne prikývne.

"Emma otvor." zaklope na dvere James. S Alexom sme sa postavili a otvorili Jamesovi. Spolu s ním vošla do izby aj Alice. Alex si sadol do kresla a ja s Jamesom v objatí na posteľ. Alice ostala stáť pred nami.

"Emma. Alebo môžem ti hovoriť Em?" opýta sa milo a ja s jemným úsmevom prikývnem.

"Em. Otec to tak nemyslel." povie a ja pokrútim hlavou.

Keby to tak nemyslel, tak to nepovie.

"Ale myslel." silene sa usmejem.

"Vybavím, aby si tu mohla ostať."povie a ja si vzdychnem.

"Ďakujem ale ja tu ostanem aj tak." poviem a ona sa usmeje.

"Budem ti posielať peniaze na malé." dodá a ja vyvalím spolu s Alexom oči.

"Nie.To určite nie." pokrútim hlavou a ona sa zasmeje.

"Je to moje rozhodnutie, ktoré neovplyvníš."usmeje sa a ja tiež. No asi to nebude tá hnusná macocha, ako som si myslela.

"A chcem ťa poprosiť, aby si bola moja hlavná družička." žmurkne a ja s radosťou prikývnem.Vždy som chcela niekomu  byť hlavná družička.

"Bude ho mať rád." usmeje sa a pohladí mi brucho.

"Nebude. Povedal že je to parchant. Ako mohol?" opýtam sa so slzami v očiach a ona ma vtiahne do objatia.

"Bol nahnevaný. Už teraz to ľutuje." pošepká mi a jemne ma začne hladiť po chrbte.

V tom sa James postavil a niekam odišiel.

James

Už som sa nemohol pozerať na to, ako sa Em trápi. Otec to naozaj prehnal. To som od neho nečakal.

Zišiel som dole za ním do obývačky. Sedel na gauči a mal hlavu v dlaniach.

"Otec?"opýtam sa a on sa na mňa otočí. Podľa jeho červených očí usudzujem jedno....ON PLAKAL.

To naozaj?

"Pokazil som to James.Pokazil som si vzťah s jedinou dcérou." vzdychne si a frustrovane si potiahne za vlasy.

"Pokazil. Nebudem ti klamať.Otec, ale Emma je silná. Ona to zvládne aj spolu s Alexom." poviem a on sa na mňa zahľadí.

"Ale má 18,James." rozhodí rukami. Och, ako keby som to nevedel.

"Ja viem otec. Ale nemôžeš ju donútiť k niečomu, čo sama nechce. Postarám sa o ňu." poviem a on sa jemne usmeje.

"Alex sa o ňu postará tiež. Snaží sa. Kvôli nej sa zmenil. Viem to, poznám ho." dodám a on si pretrie tvár.

"Zničil jej život?" vskutku divná otázka otče.

"Nie. Nezničil. Ľúbi ju a ona neho. To čo sa stalo, už bohužiaľ neodčinia." myknem plecom a otec prikývne.

"Nechcel som na ňu kričať. A preboha, už vôbec nie nazvať to dieťa parchantom." zasmeje sa na svojej hlúposti.

"Ale urobil si to." dodám a on prikývne.

"Musím to napraviť." povie a ja zatlieskam. Konečne niečo múdre otec.

"Myslíš že mi odpustí?" otočí sa na mňa.

Hmmm, to keby som vedel.

"Neviem otec. Naozaj ju to zranilo. Ani si nevieš predstaviť ako sa bála tvojej reakcie keď prídeš domov. Síce bola pripravená na hocičo,no na toto určite nie. Viacej ako o seba sa bála o Alexa." poviem a prehrabnem si vlasy.

"Ach bože. Ja som debil." povie a ja prikývnem.

"Si." dodám s úškrnom a on na mňa škaredo pozrie.

No čo, nebudem mu klamať.

"Mám ťa rád James." povie a objíme ma.

"Ja teba tiež." poviem.

Alex

Keď Em zaspala, rozhodol som sa ísť za Nickom a Alice. Nemôžu mi ju zobrať. Ako budem bez nej?

Sedeli v kuchyni a pili kávu. Keď som tam prišiel, ihneď na mňa upriamili zrak.

"Chcel by som sa s vami porozprávať." poviem a posadím sa k nim.

Alice sa na mňa povzbudzujúco usmiala a Nick, ten ma doslova premeriaval pohľadom. Nevedel som ako sa mám tváriť.

"Ja viem že sme obaja mladí a neskúsení. Ale sľubujem že budem robiť všetko preto, aby sa mali čo najlepšie. Ľúbim Em a už teraz aj to malé." poviem a Alice sa na mňa doširoka usmeje. Dokonca som si všimol aj ten malý, nebadateľný Nickom úsmev.

Že by povolil?

"Verím ti Alex. Ale keď jej ublížiš, zabijem ťa." pohrozí mi s mrazivým pohľadom.

Odrazu sa postaví a prejde ku mne.

"Postaraj sa mi o ňu." povie a objíme ma.

Fu, to som naozaj nečakal.

"S radosťou." poviem a natešene sa rozbehnem za Em do izby.

Mimochodom, Ďakujem za viac ako 1k zhliadnutí. :) :3 Neskutočne ma to teší...
❤️😍😍🙏