Love🖤

23*

Emma

Zhlboka som sa nadýchla a čakala na to, čo povie.

"Gratulujem. Ste v druhom týždni tehotenstva." povie a mne sa zastaví čas.

Nie.

Nie.

Nie.

Začala som plakať. Nedalo sa to ovládnuť. Nie je to pravda. Je to sen.

Pozrela som na Alexa, ktorý vyzeral že sa chystá odpadnúť. Premiestnila som svoj pohľad na Jamesa, ktorý sa chystal zabiť Alexa.

Počkať,čo?

"Alex ja ťa zabijem." povie nahnevane a vrhne sa na neho.

"Nebite sa prosím." poviem a opäť sa rozplačem.

Pozriem prosebne na doktora, našťastie pochopil. Pristúpil k nim a oddelil ich.

"Pacientka potrebuje pokoj." povie karhavo. Obidvaja na mňa pozreli.

"Nechám vás tu osamote. No upozorňujem vás, ak ju budete rozrušovať, nechám vás vyviesť." povie doktor a oni prikývnu.

Doktor odišiel a ja som sa bála na jedného čo i len pozrieť.

"Em?" otočím sa na Alexa. Kľakol si k posteli a chytil ma za ruku. Bodlo ma pri srdci. V jeho očiach som videla slzy.

"Prepáč mi to. Zničil som ti život." povie a než stihnem niečo povedať, predbehne ma James.

"To máš pravdu." povie James.

"James." okríknem ho.

"Prosím nechaj nás o samote." poviem a on s povzdychom odíde z izby.

"Alex čo budeme robiť?" opýtam sa so slzami v očiach.

"Ja-ja neviem." koktal.

"Necháš ma s tým dieťaťom samú, však? Veď máš na to právo, chápem. Nie sme pár. Len sme spolu spávali a...." skočí mi do reči.

"Ľúbim ťa Emma." povie a ja otvorím ústa.

On mi to vážne povedal? Ó môj bože. Ja odpadnem.

"M-myslíš to vážne?" opýtam sa a on sa jemne usmeje.

"Myslím to vážne. Ľúbim ťa. Nemôžem byť bez teba ani minútu. Už nie." povie a pozrie mi do očí. Opäť sa rozplačem.

"Ja ťa tiež ľúbim Alex. Ale hrozne sa bojím." poviem a on mi palcom zotrie slzu a oprie si čelo o moje.

"Zvládneme to. Asi ma tvoj otec a James zabijú, no ja ťa neopustím." povie a ja sa  chabo usmejem.

Verím mu.

***
Potom ako z izby odišiel Alex, prišiel James. Všetko sme si vyrozprávali a povedal, že stojí pri mne a že nám bude pomáhať. Dokonca som volala aj otcovi. Samozrejme že chcel nastúpiť na prvý let, aby mohol Alexa zabiť, prinajlepšom vykastrovať. Lenže tak neurobil a namiesto toho sa rozplakal.

To ma úplne dostalo. Začala som plakať aj ja. Otec mi povedal, že si mám na seba dávať pozor a že keď príde domov, vybaví si to s Alexom.

Alex s Jamesom odišli domov a ja som tu ešte musela ostať na noc. Budú mi robiť ešte niake vyšetrenia a zajtra môžem ísť domov.

Odrazu niekto zaklopal a dnu vošiel Tom.

"Ahoj." poviem prekvapene.

"No ahoj tehulo." povie a ja na neho škaredo pozrie. Ešte stále si ten fakt nechcem uvedomiť.

"Prepáč." ospravedlní sa a posunie si stoličku k posteli. Chytí ma za ruku a pozrie mi do očí.

"Všetko viem." žmurkne na mňa.

"Absolútne všetko?" nadvihnem obočie a on sa zasmeje.

"Totálne všetko." zasmejem sa. Aspoň že vie zlepšiť náladu.

"Ako sa cítiš?" opýta sa a jemne sa usmeje.

"Divne. Nie som pripravená." mám len 18. Ach.

"Chápem. Ale ty to s Alexom zvládnete."úsmev mu chabo opätujem.

"No ale nie je sa čomu diviť, že to takto dopadlo." zasmeje sa a ja na neho nechápavo a celkom prekvapene pozriem.

"Veď ste sa chovali ako nadržané králiky." povie a ja sa začervenám.

Vskutku?

Má pravdu.

"Tom hlavne to  nikomu nehovor." prikážem mu a on prikývne. Takto sme sa rozprávali asi ešte hodinu a potom ho vyhodili sestričky. Potom som už len zaspala.

Alex

Keď sme prišli domov, sadol som si na gauč a rozmýšľal nad všetkým. James si po chvíli sadol ku mne a zapozeral sa na mňa.

"Alex pokiaľ to teraz vzdáš, pokiaľ ju necháš, nezvládne to." povie smutne a ja si vzdychnem.

"Ja ju nechcem opustiť. Budem s ňou. Teda... S nimi." opravím sa.

"Pomôžem vám ako sa bude dať." potľapká ma po pleci a s úsmevom odíde do izby.

Ešte chvíľu som sedel a pozeral do blba.

Som si naozaj istý, že to zvládnem?

Viem, dnes kratšia časť.😉😂