Uväznená

11.Časť

Nasledujúce týždne znášala Laura celkom pohode. Roman jej doniesol želané veci a staré oblečenie postupne pri nej spálil, takže mala o teplo z ohňa postarané a nevadilo jej že pri tom musí byť otvorené okno. Takisto ani Roman ju od decembra nezneužil. Laura si myslela, že čaká na dieťa. Ale ona sama necítila v sebe žiadny rozdiel a ani náznak, že by bola tehotná, čo ju aj tešilo ale aj mrzelo, lebo musela zostať v pivnici. Rozhodla sa, že to zmení a pokúsi sa o útek. Postupne rozmýšľala, ako mu ujsť a zvažovala všetky možnosti. Po pár dňoch úvah vymyslela plán.

V deň naplánovaného úteku sa Laura zobudila veľmi skoro. Mala trošku stres z toho čo sa chystá urobiť ale cítila aj radosť, že ak plán vyjde, tak bude zachránená. Ležala na matraci a čakala na Romana. Čas jej ubiehal veľmi pomaly. Až keď sa vonku rozvidnelo, došiel Roman.

„Ahoj princeznička, ako sa mi máš?" spýtal sa Roman. Toto bola vždy jeho prvá veta pri príchode od Vianoc.

„Nie najlepšie, trošku ma bolí hlava." Zaklamala Laura.

„Možno z tej zimy. Ale neboj už je 14. február tak snáď tá zima prejde. A vieš aký sviatok je práve dnes?" spýtal sa Roman Laury pričom pri ňu položil jedlo a vodu.

„No... Valentín.." povedala Laura potichu. Pritom si všimla, že dvere do miestnosti zabudol Roman zavrieť.

„Presne tak. Sviatok zaľúbených. A keďže som zaľúbený do teba, tak je to aj náš sviatok. Tak som ti niečo špeciálne doniesol." Povedal Roman a podal Laure čokoládu. Laura sa usmiala.

„Ďakujem možno mi pomôže, pri bolesti hlavy." Povedala Laura a vzala si ju. Následne ju odbalila a kúsok z nej ponúkla aj Romanovi.

„Si zlatá, ďakujem. Ale aj ty si daj." Ponúkol ju Roman.

„Dám si teda, ak chceš." Odvetila Laura a zobrala si kúsok. Vložila si ho d o úst. Následne si vložila ešte jeden. Roman sa spokojne usmieval. Zrazu Lauru naplo.

„Láska, čo ti je?" sklonil sa ku nej Roman.

„Aká to bola čokoláda?" spýtala sa Laura, a znovu ju naplo.

„Oriešková." Odpovedal Roman.

„Na tú som alergická." zaklamala Laura a vypľula kúsky čokolády. Roman sa ku nej zohol.

„Prepáč mi to. Mal som sa ťa pred tým spý.." viac nepovedal. Laura ho silno udrela do brucha behom chvíľky bola pri dverách.

„Ty suka, ty si to na mňa hrala." Zanadával v bolesti Roman a rozbehol sa za ňou. Laura mu zhodila do dráhy maliarsky stojan čo jej Roman priniesol a vyšla na chodbu. Bežala po nej až narazila na schodisko. Rozbehla sa po ňom hore. Roman medzitým odhodil spadnutý stojan a bežal za ňou nadávajúc. Laura vybehla po schodoch hore a otvorila dvere. Ocitla sa v komore, z ktorej viedli 2 dvere. Rozbehla sa k tým oproti. Keď ich otvorila Roman práve vbiehal do miestnosti. Laura neváhala a vybehla z komory von do snehu. Vôbec si neuvedomovala, kam beží, chcela byť len čo najďalej od svoj väzenia. Lenže Roman bežal stále a ňou. Laura preskočila padnutý strom pričom sa jej o konár zachytila časť sukne z kostýmu a roztrhla sa. Po pár metroch sa začal les prudšie klesať. Laura pri behu zakopla a s bolesťou sa zošúchala po svahu. Na jeho konci ostala rozčapená ležať s odhalenými nohami na snehu. Až teraz pocítila ako ju celú studení sneh. Pozviechala sa zo zeme, ale v tom ju dobehol Roman. Ten ju sotil naspať na zem. Laura padla na kameň a stratila vedomie.

Keď sa zobudila, zbadala známe prostredie, v ktorom prežívala už skoro pol roka. Poobzerala sa okolo seba. Ležala úplne holá na matraci , bola jej zima a bolelo ju celé telo.

„Tak ty si chcela utiecť? No ale to sa ti nepodarilo. Pekne budeš tu u mňa. A varoval som ťa, nemala si utiecť. Teraz ťa čaká dosť veľký trest." Povedal jej Roman. Roman ho do nej dosť tvrdo vrazil a nežnosť, s akou to robil naposledy sa úplne vytratila. Keď skončil, Laura si myslela, že je to všetko. Ale nebolo. Roman vytiahol z vrecka nožík a blížil sa k Laure.

„Tu máš trest za ten útek, trošku ti rozšírim otvor." povedal surovo Roman a nožík namieril k vagíne. Laura sa metala a kričala a snažila sa zabrániť tomu, čo išiel urobiť. Keď bol s nožíkom úplne blízko Laurinej vagíny, trošku jej ho tam vopchal a zarezal do nej. Laura od silnej bolesti vykríkla. Videla ako z nej dosť krváca. S Snažila sa to uvoľnenou rukou chytiť aby aspoň trošku stlmila krvácanie. Roman zatiaľ utrel nožík o plachtu.

„Aby si si zapamätala, že nemáš utekať. Snáď sa mi o to už nepokúsiš." Povedal Roman a nechal Lauru krvácajúcu a stonajúcu od bolesti samú. 

Chudinka Laura. Prežije to vôbec? Alebo sú jej  chvíle spočítané? Čo myslíte? Za každý názor, hlas, prečítanie alebo komentár budem vďačný.