Uväznená

28. Časť

„Tak teda čakáš chlapca." Povedala Laura po tom ako ich Roman opustil.

„Vyzerá to tak, že hej. Videla som aj na Romankovi ako sa potešil." Odvetila Klára.

„Tomu by sa potešil každý chlap. My by sme sa zase potešili keby to je dievčatko. Ty by si brala čo? Chlapec alebo dievčatko? Viem, že sa to už nedá zvrátiť ale že čo by si čakala radšej?" spýtala sa Laura.

„To s čím by bol šťastný aj Roman." odvetila Klára zasnene.

„Ale zas takto to nemôžeš brať. Predstav si situáciu, že si s niekým, koho máš rada a že s ním čakáš dieťa. Čo potom?"

„Ale veď ja som s niekým, koho mám rada. Len on to nejak nevidí. Aj keď dnes mi niečo naznačil." Usmiala sa Klára.

„Byť s niekým z lásky je iné ako byť s niekým pre to, že je bohatý." Povedala Laura.

„To mu nehovor!" Povedala Klára o dosť prísnejším hlasom.

„Ako povieš. Ale vieš, že ak sa to raz dozvie, skončíš zle." Odvetila jej Laura.

„O to sa ty neboj. Tvoja jediná starosť bude, mu to nepovedať." Zasipela Klára.

„Dobre, dobre. Radšej zmeňme tému. Aké meno by si vybrala pre to dieťa?" spýtala sa Laura v snahe ukončiť napätie.

„No, Vidím, že tu v okolí je veľa dreva, tak ho môžeme pomenovať Drevomír, ako spomienku n a miesto kde sa narodil. Pochybujem, že ma bude pri pôrode ťahať do nemocnice, keď tu má vybudovanú peknú ambulanciu." Vravela Klára.

„Drevomír? To je čo za meno." Zasmiala sa Laura. „To už rovno ho môžeš pomenovať Dolár. Dolár Goldstein. To by bolo zaujímavé meno. Ale teraz vážne. Viem, že rodiča vždy poteší, keď má prvý potomok meno po ňom. Ja mám napríklad meno Laura po mame. Ty nie?" spýtala sa Laura.

„Nie ja a ani moja sestra Natália nemáme mená po rodičoch. Natália má meno podľa pesničky Korálky od Natálky a ja som ho dostala podľa Clary Smithovej, bluesovej speváčky z Ameriky.. A teda myslíš, že by bolo vhodné dať meno Roman?" spýtala sa Klára.

„Fíha, vy máte teda dobrú hudobnú rodinu. Presne tak som to myslela. Alebo mám nápad. Čo keby sme si napísali rôzne mená na papieriky a nechali, nech si Roman náhodne vyber. Vlastne budú to mená, čo sa nám budú páčiť, takže teoreticky to vyberieme my. Ale dúfam, že to nebude žiadny Drevomír." Navrhla Laura s úsmevom.

„To by mohlo byť. Áno urobme to tak. Ale dajme tam aj toho Drevomíra. Bude malá šanca, že ho vytiahne." Odvetila Klára.

„Radšej žiadna šanca ako malá. Tebe by sa páčilo, keby sa voláš Drevomíra?" spýtala sa Laura s nadvihnutým obočím.

„Nie" pokrútila po chvíľke hlavou Klára.

„Tak pome na to." Povedala Laura a dievčatá a pustili do práce. Spolu sa tak zabávali celé popoludnie a dosť sa smiali, keď niektorú z nich napadlo bláznivé meno.

Na druhý deň dobrá nálada pokračovala. Laura si z nudy vypýtala Klárine legíny, že ako by v nich vyzerala. Celkom dobre jej sadli, až na to že v nich vyzerala ako keby mali trojštvrťovú dĺžku. Tak ich radšej venovala naspať Kláre a ona ostala s odhalenými nohami. Keď vošiel Roman a našiel Lauru iba v tričku a plavkách povedal:

„Aj keď je leto, asi zapnem ešte aj kúrenie a by ste sa tu ešte viac odhalili."

„Ale nie, to som len takto spala. V sukni sa mi zle spí." Vymýšľala si Laura so smiechom.

„Tak si ju obleč, najedzte sa a pôjdeš potom so mnou. Niečo ti ukážem." Povedal Roman.

„A čo také mi ukážeš?" spýtala sa Laura, keď si sadla k stolu.

„Uvidíš." Odvetil Roman a spontánne jej potiahol šnúrku na bikinách, čím jej ich rozviazal.

„Nerob." Zavrčala s úsmevom Laura zaviazala si ich.

„Ozaj, už ste vymysleli meno pre malého Goldsteina?" spýtal sa Roman.

„No vymysleli, ale výber necháme na náhodu. Budeš si ťahať z mien, čo sme vymysleli a ktoré vytiahneš, to bude. A sú tam aj zaujímavé mená." Odpovedala Klára a žmurkla na Romana.

„Ale nájdeš tam aj také mená, ktoré nechceš dať nijakému dieťaťu aby si mu nezničil život." Dodala Laura.

„Napríklad aké?" spýtal sa so smiechom Roman.

„Povieme ti až keď vyberieš osudné meno." Odvetili baby.

„Platí. Ale najskôr ukážem Laure to prekvapko tak pomaly môžeš dojedať a pôjdeš so mnou." Povedal tajomne Roman. Laura mu kývla na súhlas a Roman zatiaľ išiel ku Kláre a pobozkal ju.

„Tebe sa povenujem tiež ale až neskôr. Zatiaľ tu pekne oddychuj a opatruj náš poklad." Zašepkal.

„Budem." Odvetila Klára a zažiarili jej oči.

Keď Laura dojedla, Roman jej zaviazal oči a vyviedol ju z miestnosti. Spolu kráčali chodbou a prešli až k jedným dverám. Tie Roman otvoril a vošli dnu.

„Môžeš si dať dole šatku." Povedal Roman.

Laura si dala dole šatku a uvidela...

... a uvidela čo? Dozviete sa až o týždeň spolu aj s výherným menom ankety.(Neberiem do úvahy mená kde vidno, že to bolo myslené ako nejaká prča alebo niečo trápne!) Stále ale môžete pridávať mená. Link na anketu nájdete v predchádzajúcej časti. Za každé prečítanie, hlas, komentár aj kritiku budem vďačný.

A teraz veľké ĎAKUJEM za vyše 10 000 prečítaní. Keď som začal písať tento príbeh som vôbec nečakal, že to bude také populárne a dostane to až toľkoto prečítaní pričom príbeh stále nie je dokončený. Bude to ešte zaujímavé. :D  Tak snáď si poprajeme spolu ešte veľa čitateľov tohto príbehu. :)

A rovnaké ďakujem patrí aj  Malicka-Potvorka  Ako ste si už niektorí všimli, v jej najnovšej časti Vrahyne, sme trošíčku prepojili naše príbehy.  Je to zaujímavé pre čitateľa, keď si predstaví, že sa odohrávajú  rôzne príbehy jeho obľúbených postáv  v dvoch príbehoch v jednom svete. Takisto aj ja plánujem prepojiť tento príbeh s jej príbehom a bude to tiež zaujímavé. Takže Potvorka, aj keď si maličká patrí ti trošku väčšie ďakujem za to prepojenie :)

A ešte ma napadla malá súťaž keď už máme 10 000 prečítaní. Skúste, ak máte doma tričko s trblietkami(česky třýpkami) alebo kamienkami a riflovú sukňu, zložiť outfit pre Lauru.  Tieto dve veci tam musia byť, ostatné už nechávam na vás. Fotky z internetu neuprednostňujem. Môžete to posielať na mail mily_chalan2011@azet.sk  Víťaz bude môcť vymyslieť zápletku 30. časti  tohto príbehu a bude mať venovanie v tej časti.   Termín je do 28 apríla.  Som zvedavý na návrhy.  (Návrh sa tiež použije v jednej z časti. )