Uväznená

33. Časť

Dievčatá herný deň celkom pobavil. Až tak, že keď Roman odišiel zahrali si hru Život ešte raz. Bolo to veľmi napínavé ale Klára aj teraz vyhrala. Bola celá naradostená z výhry a vyškierala sa na Lauru, že prehrala. Tá jej na to povedala:

„Vieš, že sa hovorí, kto nemá šťastie v hre má ho v láske a že platí to aj naopak."

„Viem a vôbec ma to netrápi. Si prehrala a ja som opäť skončila ako najbohatšia. A tak skončím aj v skutočnosti." Zašepkala jej povýšenecky Klára.

„Aha, ty Romana nemiluješ. Jedine čo miluješ je jeho majetok, nemám pravdu?" spýtala sa znechutene Laura.

„To je moja vec." Odvrkla Klára ale Laura vedela hneď kde je pravda.

„Ako myslíš.." odvetila Laura.

„Bla, bla bla, zle skončíš keď to na Romana skúsiš a podobné veci mi nepovieš?" spýtala sa jej s úškrnom Klára.

„Ha, ha ha. Mne teda z toho rozhodne nie je do smiechu. A a asi ani tebe nebude ak sa to raz prevalí. Ale sľubujem ti, že ja to Romanovi nepoviem. Zradíš sa sama." Predpovedala Laura.

„No to by som musela byť dobre sprostá aby som mu povedala pravdu." Zahundrala Klára.

„Radšej sa staraj o vášho Filipka, keď si ho chceš privlastniť. A dúfaj, že všetko pôjde s pôrodom hladko, lebo ak nie tak budeš mať problém.." Povedala Laura.

„Nepoučuj ma!" povedala Klára a hodila po Laure vankúš z posteli. Laura sa uhla a bola už ticho. Mala sto chutí ísť za Romanom a nabonzovať na Kláru, lenže vedela, že Roman by Kláru na mieste zabil a nehľadel by na to že je tehotná. Pomyslela si, že Klára aj tak nevydrží dlho predstierať tú jej hru a že je to len otázkou času kedy sa to Roman nejakým spôsobom dozvie. Klára ale bola tiež tvrdohlavá a nemienila sa svojho plánu vzdať. Pevne šla za svojím vytýčeným cieľom, ktorý sa jej zrodil v hlave v deň, keď opustila pivnicu.

O týždeň na to vošiel Roman ako vždy s bohatým výberom jedla pre svoje dievčatá. Len čo zavrel dvere povedal:

„Dnes je výnimočný deň pre jednu z vás."

„Už si sa rozhodol, ktorú si vezmeš?" spýtala sa ho Klára.

„Pustíš jednu z nás na slobodu?" chcela vedieť Laura.

„Ešte som sa nerozhodol, s ktorou sa ožením, obe sa mi dosť páčite, a k obom ma niečo viaže. S Laurou sa poznám dlhšie ale zas Kláre som urobil dieťa, je to dosť ťažké rozhodovanie. A čo sa týka pustenia domov, to by bola chyba. Viem, že by ste mi teraz sľúbili, že nikomu nepoviete, kde ste boli ten čas, ale určite by sa to prevalilo a to ešte nechcem. A napríklad teba Klára, by sa hneď pýtali, že prečo si tehotná v takom mladom veku."

„Ja by som sa za teba nehanbila, by som ťa predstavila hneď ako môjho partnera, že som sa rozhodla že budem s tebou a že akosi sa nám pošmyklo a čakáme decko." Hneď povedala Klára.

„No, to je pekné, ale viem ako by to skončilo. Ja v base a ty s Filipom by si skončila niekde na ulici. No nič také zatiaľ nebude. Pekne ostanete tu, tu ste v bezpečí a naozaj vám tu skoro nič nechýba. Ale stále sme sa nedozvedeli, čím je tento deň pre jednu z vás výnimočný. Týka sa to Laury." Povedal Roman.

„Mňa?" spýtala sa nechápavo Laura.

„Áno, pred rokom si sa približne o tomto čase zobudila na starom matraci pár metrov nižšie. Teda je to prvé výročie, čo si tu." Povedal Roman.

„A?" nechápala stále Laura.

„Treba to nejako osláviť." Odvetil Roman jednoducho.

„Mám oslavovať výročie únosu? Nie je to divné?"

„Je. Ale nemusíme to oslavovať tak ako oslava, že zákusky, šampus ani nič podobné. Dokonca ani sex. Ale čo keby som ti povedal, že obraz sa predal a celkom slušne? Mohla by si ešte nejaký namaľovať, a skúsim ho znova predať? Takto sa nazbiera dosť peňazí. A ak budeš chcieť, môžeš jeden obraz poslať aj rodičom. Bude to pre nich určite prekvapenie." Vravel Roman.

„A ja tiež môžem poslať niečo rodičom?" spýtala sa Klára.

„Teraz nie, až keď budeš mať výročie teda až keď budeš mať sladkých 16. Tak čo, Laura prijímaš návrh? Spýtal sa Roman s úsmevom Laury. Tú to načisto ohromilo. Veľmi túžila dať rodičom nejak najavo, že je nažive.

„Som za." Povedala Laura. „A ďakujem za to umožnenie."

„Ešte neďakuj. Ale bude to mať obmedzenia. Nemôžeš naznačiť nijak rodičom, kde si. Špeciálne ten obraz dám preskenovať u známeho či si tam nedala niečo tajné nejakú správu o polohe a pošlem to z utajeného miesta. Ktoré bude dosť ďaleko od tohto bydliska. A nezistia nič ani z odtlačkov prstov. Bude to premyslené. Ale uvidíš, že rodičia budú mať radosť. Vlastne neuvidíš, lebo nepošlú ti ani nič napäť ale osobne sa postará, aby to dostali." Sľúbil Roman.

„A čo by si chcel za to?" spýtala sa Laura, ktorú prekvapilo, že to chce Roman urobiť a nepovedal nič o nejakej protislužbe, čo bolo divné.

„Nič. Robím to len pre to, lebo máš to výročie. A aj preto, aby som t dokázal, že mi na tebe aj na Kláre záleží.

„Dúfam, že aj ja ostanem takú možnosť ako Laura alebo aj lepšiu." Povedala Kára.

„Neboj dostaneš to aj ty. Ale ako som povedal, až keď budeš mať to výročie ako má dnes Laura. Tak Laura nechám ťa nech sa činíš pri tvorbe diela pre tvoju rodinu a Klára ak chceš môžeš trošku pomôcť. Určite ťa Laura niečomu priučí." Povedal Roman, venoval obom dievčatám dlhý vášnivý bozk a nechal Lauru nech sa pustí do práce.

Laura je už rok unesená u Romana ale ten jej ponúkol zaujímavú možnosť.  Podarí sa Laure naznačiť rodičom, miesto kde je väznená? A odhalí sa aj Klárin plán? Dozviete sa  ak budete pokračovať v čítaní tohto príbehu. Ďakujem za každé prečítanie, hlas, komentár aj kritiku.