3.7K 190 33
                                    

,,Zostaneš tu dnes večer so mnou?"
spýtal sa s nádejou v hlase že budem samozrejme súhlasiť a prehrabol si svoju ofinu s vlhkými končekmi.

,,Prepač ale nemôžem."moje odmietnutie ho trochu zaskočilo.

,,Rodičia?"povedal znudene.

,,Nie."snažila som sa dostať z tej obrovskej postele no on ma zas pritiahol k sebe a tentoraz ma už nepustil.

,,Tak kde je potom problém?"zas sa zahľadel do mojich očí a snažila sa po svojom nájisť odpoveď.

,,Nemôžem proste."zvýšila som hlas a vytrhla svoju ruku z jeho zovretia. Sadla som si na okraj postele a začala si pomaly šúchať červené miesto.

Neviem ako to mám vysvetliť v  jednouchej forme, ale tak pokusím sa.
Pána učiteľa využívam len na dve veci:
1.aby som mu ho mohla vyfajčiť
2.na sex

Žiadne city. Nič. Len potešenie.

,,Prepáč."objal ma so svojím nahým telom zo zadu.

,,Môžem ťa aspoň odviez domov?"
spýtal sa potichu.

,,Môžeš."postavila som sa a začala hľadať svoje oblečenie.

﹂﹁

,,Tu bývaš?"zastavil pred klasickým rodinným domom.

,,Áno."odopla som si pás.

,,Ďakujem za odvoz."stíhla som vystúpiť z auta skôr než by ma stihol zas zastaviť a s rýchlym tempom došla domov.

Ráno som sa ešte pred odchodom do školy upravovala a nedalo sa mi nevšimnúť si tie nie moc malé farebné fliačiky ktoré mi urobil Jimin včera na mojom krku

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Ráno som sa ešte pred odchodom do školy upravovala a nedalo sa mi nevšimnúť si tie nie moc malé farebné fliačiky ktoré mi urobil Jimin včera na mojom krku .Rozhodla som sa ich teda zakryť make-upom aj keď to moc nepomohlo.

﹂﹁

Dnes s Mr. Parkon sme nemali žiadnu hodinu. Bola som zato rada ale aj zároveň smutná. Od včerajšku mám furt akýsi divný pocit. Dúfam že to čoskoro prejde.

,,Bomi nešla by si dnes so mňou von?"
spýtal sa Jungkook ako sme vychádzali zo školskej jedálne.

,,Môžme."súhlasila som. Aspoň sa nachvíľu odreagujem.

,,Len si predtým ešte odskočím."
usmiala som sa naňho a vybrala sa smerom k dievčenským toaletam kam som však popravde vôbec nemala namierene.

Celý čas to bol len jeden smer. Smer vedúci ku kabinetu Mr. Parka. Zaklopala som a čakala na jeho zvolenie.

,,Daľej."povedal Jiminov tlmený hlas a ja vstúpila dovnútra. Keď si všimol že som to ja, prerušil svoju prácu. Tipujem že opravoval naše týždeň aj pol staré písomky ako býva zvykom u neho.

,,Bomi?"prekvapene na mňa pozrel, no potom sa už len uškeril.

Nemám vôbec žiadne potuchy prečo som sem išla, ale niečo mi hovorilo alebo lepšie povedané priam tlačilo týmto smerom aby som išla za ním.

Dnes mal oblečenú bielu košeľu cez ktoré mu jemne presvitali jeho pradavky, čierne nohavice a rovnakej farby aj sako ktoré bolo prehodené cez jeho kreslo.

Podišla som k nemu a on sa automaticky odtiahol spolu aj s kreslom od pracovného stola.

,,Č-čo tu robíš?"spýtal sa. Ja som odhrnula, ako som správne tipovala naše písomky a posadila sa na stôl.

,,Ty ma tu nechceš?"smutne som sa naňho pozrela a dala od seba nohy. On sa mi pozrel rovno medzi ne a to som už mohla vidieť v jeho očiach plamienky vzrušenosti.

,,Zas provokuješ?"postavil sa a namieril si to ku mne.

Ruky si dal na môj pás a začala si privlastňovat moje pery. Netrvalo dlho a naše jazyky zas viedli prvú svetovú vojnu. Pomaly som mu začala rozopínať zips a tak aj ucítila jeho hrču. Správny čas nechať všetkého.

Prestala som v tom čo som robila a odtiahla ho od seba.

,,Večer ti napíšem."dala som mu bozk na pery a utiekla z kabinetu čo mi nohy vládali. Po ceste som sa musela uchechtnúť, teraz si ho bude musieť vyhoniť sám. No taktiež som si bola vedomá že to poriadne schytám.

﹂﹁

S Jungkookom sme si zašli do mesta. Sadli sme si do našej obľúbenej kaviarni a rozprávali do skorého večera. Potom ma išiel odprevadil až k mojmu domov kde sme sa aj na to rozlúčili.

POV Jungkook:
,,Nestalo sa nič Kookie?"ustarostnene sa spýtala keď som ju nepúšťal zo svojho náručia.

,,Len to že ťa milujem Bomi."

Who's  Mr. Park? ✗p.jmWhere stories live. Discover now