3.2K 182 30
                                    

Po škole som zašla jak mi Jimin prikázal do jeho kabinetu.

,,Čo ste chceli pán učiteľ?"vošla som dnu bez zaklopania.

,,A-ahoj Bomi, posaď sa."ukázal na svoje voľné kreslo kedže stál.

,,Ja postojím."usmiala som sa.

,,Tak aspoň nestoj tak ďaleko odo mňa. Sa ma bojíš?"zachichotal sa. Očividne si budem musieť zvyknúť na jeho rýchlo meniace sa nálady ako vidím.

,,Čo si chcel teda?"podišla som o dosť bližšie k nemu a dala si svoju školskú tašku dole z pliec.

,,No."poškriabal sa na zátylku.

,,Tento víkend ako každý rok na jar rodičia robia menšiu oslavu pre príbuzných a blízkych kamarátov rodiny a... a chcel som sa ťa spýtať že...
že čibysinešlasomňou?"povedal to tak rýchlo a sekajúco že som mu skoro nerozumela, hlavne na konci. No keď som si uvedomila čo sa ma spýtal zostala som stáť jak soľný stĺp.

,,T-ty chceš aby-."nestíhla som dopovedať, lebo mi skočil do reči.

,,Vedel som že nebudeš súhlasiť. Ani neviem čo ma to napadlo. Asi som si všetko moc ľahko predstavoval." sklonil hlavu.

,,Byť úprimná, rodičia sú ten najmenší problém, ale prečo chceš aby som išla ja? Kde si prišiel vôbec takému to nápadu?"spýtala som sa.

,,Neviem."pokrčila ramenami.

,,A má to vôbec nejaký význam tam ísť s tebou?"nerobilo by mi to problém keby ma Jimin niekam len tak zobral. Ja a on, ale zoznamovať sa s blízkymi a hlavne s Jiminovimi rodičmi je.., a ešte pritom je to môj učiteľ. Proste...

,,Minulý rok sa rodičia na mňa naštvali, že furt som si nenašiel nikoho tak mi dali ešte rok k dobru a ak si nenájdem nikoho tak mi chcú dohodiť nejakú otcoveho kamaráta dcéru."povedal otrávene.

,,J-ja..."

,,Prosím. Chcem aby si len hrala na dva dni moje dievča?"podišiel ku mne.

,,A prečo by som mala? Aké sú pre mňa výhody z toho?"

,,Nemusíš prepadnúť z matematiky a taktiež budeš môcť mať len mňa pre seba celé dva dni."zaškeril sa a pritiahol si ma bližšie. Voľnou rukou mi prešiel dole po stehne pod sukňu.

,,A čo letenky, ubytovanie?"snažila som sa byť v najväčšom kľude pri jeho milimetrovej vzdialenosti.

,,O to sa už nemusíš starať."pošepkal mi a na to kusol môj lalôčik.

,,Odveziem ťa domov. Po ceste ti poviem podrobnosti."zobral z kresla svoje sako ktoré si prehodil okolo ramien a odišli sme spolu na parkovisko blízko školy. No vlastne len Jimin, ja som zašla niekde za školu keby náhodou.

 No vlastne len Jimin, ja som zašla niekde za školu keby náhodou

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Budík mi už z radosťou vyzváňal pri uchu. Bolo šesť hodín ráno a ja som si včera nič nezbalila, keďže som bola až príliš lenivá sa hrabať v tej mojej "skrini" s oblečením a nájsť niečo spoločenské a slušne vyzerajúc na dospelú ženu a partnerku múdreho a pekného učiteľa.

o hodinu neskôr:
Pripravená som už čakal kedy Jimin dorazí. Dlho som nečakala a cinkol mi mobil s novou správou.

Čakám ťa pred domom;)
-Jimin

Zobrala som svoj obrovský kufor do jednej ruky a cez druhú som si prehodila rifľovú bundu. Ešte som si nasadila slnečné okuliare a vyšla von.

Opieral sa o čierny kabriolet so založenými rukami na prsiach. Mal zatvorené oči, hlavu natočený na slnko a jarný vánok, ktorý sa mu do toho pohrával s jeho ofinou.

Keď ma uvidel rozbehol sa ku mne a pomohol mi naložiť do kufra moju batožinu.

,,Si pripravená na náš prvý malý výlet?"pozrel sa na mňa a ja mohla vidieť v jeho očiach iskričky radosti.

prosím ľudia nezabite ma za to aká nudná táto časť je.

dávam tomu ešte také dve časti kým sa zas bude niečo diať, takže sa ospravedlňujeme ak je to docela dosť weak a strašne o ničom.

dúfam že ste nezaspali počas čítania...

Who's  Mr. Park? ✗p.jmWhere stories live. Discover now