②①

1K 88 29
                                    

POV Bomi

Na prvom aj druhom poschodí to bolo preplnené študentami, ktorí sa len zabávali. Horko ťažko som sa cez nich pretlačila k schodom na tretie poschodie.  Keď som kráčala smerom hore na posledne poschodie hudba pomaly tíchla. Skoro by som aj zakopla o niektorý schod keby tu neboli tlmene lampy na stenách. Zabočila som doprava ako mi Minho povedal a úspešne našla kúpeľňu v ktorej som sa zamkla.

Zrazu mi začal vibrovať mobil v kabelke. Bol to Jungkook.

,,Áno?"ozvala som sa ako prvá.

,,Bomi uhm našla by si si čas pre mňa d-dnes?"neisto sa spýtal ako keby vedel alebo čo i len trochu tušil že sa pýta v nesprávny čas, čo sa však aj pýtal. Taktiež nechápem prečo tu neni Jungkook keďže je tu vážne celá naša škola.

,,Prepáč... Jungkook... ale... dnes... to nepôjde..."odpovedala som z dlhými prestávkami medzi slovami.

,,Aha, tak nič."zložil. Hm divné. 

Mobil som si skryla naspať do kabelky a vybrala si rúž ktorý som následne aplikovala na moje pery. V zrkadle som si trochu upravila make-up a vlasy. Po schodoch naspäť dole som stretla Seojoona. On ma schmatol za ruku a tiahol naspať na tretie poschodie.

,,Minho ti chce niečo Pekné ukázať."usmial sa na mňa s takým tým pridrblým ksichtom. Bolo vidieť že už mal par pohárikov za sebou. Pokrčila som ramenami a nechala sa viest Seojoonom, ktorý ma pravdepodobne zobral do Minhovej izby, ktorá sa nachádzala na konci pre mňa už známej chodby.

V izbe bola docela tma, jedine malá stolná lampička svietila na nočnom stolíku. Seonjoon ma tu nechal v izbe samu a pred odchodom mi ešte stihol povedať nech nikam nejdem.

Kabelku som si položila na okraj posteli a chytila sa za ramena obzerajúc sa okolo seba. Mal to tu pekne zariadene. Neďaleko od seba som zbadala poličku s fotorámčekami. Mal tam rôzne fotky medzi ktorými som našla aj dokonca Taehyunga.

,,Počul som že ste spolu chodili?"ozval sa niekto za mnou. Prudko som sa otočila a tým udrela osobu za mnou s mojím ľaktom.

,,Oh prepáč."začala som sa ospravedlňovať. Bol to Minho. 

,,Nevadí."pousmial sa a pritiahol si ma k sebe. Rovnako ako zo Seonjoona aj z neho bolo cítiť alkohol. Možno aj viac.

Zrazu som ucítila silný stisk na mojom stehne a jedným pohybom som ležala na posteli pod ným.

,,Minho?"prekvapene som naňho pozrela. Moje reakcie však boli až príliš spomalené keďže furt som nedokázala spracovať tuto situáciu, ale čo bolo ešte horšie.... že celá som vlastne bola uväznená pod jeho telom čo mi bránili sa nejak oslobodiť. On však nijak nereagoval a miesto toho ma začal bozkávať na krku.

,,Minho."povedala som trochu hlasnejšie. Furt žiadna odozva. Pomaly mi začal zdvíhať moje šaty smerom hore čo sa mi už vôbec nepáčilo.

,,Minho!"skríkla som tentoraz.

,,Nekrič kurva."okríkol ma a strelil mi facku.

,,Ya! Počkaj na mňa."skríkol niekto za nami. Bol to Taehyung.

,,To ti trvalo."povedal nasrato.

,,Chyť ju za ruky a hlavne jej zapchaj tu jej papuľu niečim."rozkázal Minho. Pri jeho slovách som sa začala prekrucovať na všetky strany no bolo už príliš neskoro. Taehyung stískol jednou rukou obidve moje predlaktia a druhou rukou mi zakryl moje ústa.

,,Toto mi niečo pripomína."škodoradostne sa usmial Taehyung. Moje oči sa naplnili strachom. Medzitým mi Minho stihol dať dole aj moje nohavičky. Mykala som sebou ako sa len dalo, no keď som ucítila veľký nátlak v sebe, z celej sily som skríkla.

V tom sa celou silou otvorili dvere od izby. Stal tam on. Áno on. Aj keď bol celý zamaskovaný vedela som že to bol on, Mr. Park.


POV Jimin

V aute vládlo ticho. Len tak bez ducha so zavretými očami opretá o okno sedela Bomi. Zrazu to ticho prerušila.

,,Asi som... tam nechala... kabel-."prehovorila tichým hláskom.

,,Máš ju na zadnom sedadle."povedal som pozerajúc na ňu a na cestu zároveň. Už nič nato nepovedala a v aute znova prevládalo ticho.

Po trištvrte hodiny cesty domov som zastavil pred mojim apartmánom.

Pozrela von oknom a následne prehovorila: ,,Prosím zober ma domov."otočila sa na mňa no keď som sa aj ja otočil na ňu, odvrátila zrak.

Po 10 minútach som zastavil pred pre mňa neznámym domom a povedal: ,,Ale tu nebývaš?"

,,Bývam."povedala. Zostal som ticho, nechcel som sa hádať. Ona za ten čas vystúpila z auta. Záblesk minulosti sa mi naskytol vďaka pohľadu na ňu odchádzajúci preč. Vystúpil som z auta aj ja.

,,Ak sa chceš porozprávať..."začal som no v polovičke som sa radšej zastavil. Bola ticho.

 Prišiel som ku nej a objal som ju.

,,Prepáč."následne som ticho dodal.


myslite si že sa udobria alebo nie? 👀

inak práve som zistila že tento príbeh je už jeden rok no za dva mesiace vo februári(2020) dva roky starý lol ako ten čas letí, že? inak vôbec niekoho baví tento príbeh ešte? aj keď furt tu mám svojich verných čitateľov za ktorých som veľmi VELMI VELMI VELMI vďačná, ale teraz už necítim taký ten hype ktorý tu bol predtým... neviem len tak som rozmýšľala nad históriou tohto príbehu a tak ma to len napadlo...

asi je to fakt o ničom keď tam vlastne ani neni ten jimin, že? well jimin zas prichádza v plnej krase naspať do príbehu takže dúfam že vás začne tento príbeh znova baviť :))

ďakujem veľmi pekne za každé zhliadnutie, hviezdičku a komentík, love YOU all

inak nejak srší dnes zo mňa alebo celkovo teraz wow lmfao asi mi to chýbalo, ale dokým som nezačala znova písať tak som ani o tom nevedela

p.s prepáčte za gramatické chyby už mi potom šibe keď musím čítať každú čast najmenej milión krát počas písania aby potom dávala zmysel

Who's  Mr. Park? ✗p.jmWhere stories live. Discover now