①④

2.7K 163 47
                                    

,,Kookie!?"odtiahla som sa od neho a tým aj spadla z jeho postele.

,,Au."chytila som sa za lakeť na ktorý som tvrdo dopadla.

,,Bomi."Jungkook zoskočil z postele a pomohol mi vstať.

,,Prepáč."povedal a odstúpil pár krokov odo mňa.

,,Kookie čo si chcel urobiť?"pozrela som naňho prekvapene. Nikdy sa za tie tri dlhé roky nášho kamarátstva o nič takéto nepokúšal. Sme si viac ako nevlastný súrodenci než kamaráti.

,,P-prepáčte j-ja som nechcel."sklonil hlavu.

,,To je v pohode Kookie. Poďme už radšej spať."nechala som to tak a ľahla si naspäť do postele. Bolo mi ho ľúto, možno to urobil omylom a ja som zas robila z niečoho veľkú vedu avšak na dnes som toho už mala vážne dosť a radšej som sa pokúšala zaspať.

 Bolo mi ho ľúto, možno to urobil omylom a ja som zas robila z niečoho veľkú vedu avšak na dnes som toho už mala vážne dosť a radšej som sa pokúšala zaspať

Oops! Această imagine nu respectă Ghidul de Conținut. Pentru a continua publicarea, te rugăm să înlături imaginea sau să încarci o altă imagine.

Ráno ako som spomínala som sa ešte zastavili aj s Jungkookom u nás doma.

,,Počkaj tu."zastavila som ho pred vchodom. On len prikývol a nechal ma ísť.

Pomaly som stlačila kľučku a otvorila dvere. Chvíľu som zostala stáť na mieste aby mohli moje uši v kľude zaznamenať hocijaký pohyblivý zvuk, ale všade miesto toho bolo len ticho. Pomaly som vybehla schody a dostala sa do svojej izby. Zo skrine som vybrala uniformu ktorú som si následne aj obliekala. Do tašky som hodila nejaké učebnice a dala si ju cez plece.

Už mi stačilo zabočiť do predsiene a vyjsť von dverami a všetko bude v suchu, no moje vždy predčasne radovanie mi prináša len smolu. Na chodbe stala mama zo založenými rukami na prsiach. A fac. Matka mi strelila silnú facku na pravé líce že by som sa aj čudovala keby to nepočul Jungkook. Moje ústa urobili malé o a rukami som sa chytila za červenajúce sa miesto.

,,Po škole hneď domov. Máme sa o čom porozprávať."prikázala mi a odišla preč.

,,Kde si bola tak-"Jungkook sa začal vypytovať keď som vyšla konečne von no keď uvidel ten červený fľak na mojom líci pochopil čo ma zdržalo.

﹁﹂

Pred školou sme stretli Mr. Parka. Frajersky si zaparkoval svoje autíčko na svojom rezervovanom mieste a keď vyšiel z auta všetky oči boli samozrejme na ňom. Usmieval sa od ucha k uchu a normálne pozdravil aj okoloidúcich študentov. Jak dokáže tento človek meniť svoje nálady tak rýchlo, zo dňa na deň alebo ta jeho pretvárka vážne zaberá vlastne prečo sa oňho furt zaujmám. Je mi jedine tak vp-

Bolo mi ho ľúto možno aj furt je, ale keď ho vidím teraz takého šťastného tak na nejaké ľutovanie môžem z vysoka kašľať.

﹁﹂

Práve sme s Jungkookom vošli do osobitnej budovy blízko školy keď začalo zvoniť na prvú hodinu. Rýchlo sme sa rozlúčili a obidvaja sa rozutekali iným smerom. Prvú hodinu sme mali telesnú spojenú spolu aj s jednou štvrtáckou triedou. Aj tak nechápem prečo musíme byť spojený všetci keď len našim chalanom chýba telocvikár. Samozrejme sme však boli rozdelení. Chalani osobitne, baby osobitne.

Who's  Mr. Park? ✗p.jmUnde poveștirile trăiesc. Descoperă acum